Slovinsko, mestečko Kobarid a priesmyk Mangart

Z mestečka Bohinj sa po lokálnych i medzinárodných cestách presúvame do obce Kobarid. Toto najzápadnejšie mestečko v Slovinsku leží v malebnom údolí rieky Soča (v taliančine Isonzo) a v obklopení majestátnych Julských Álp.

Oblasť v okolí Kobaridu bola obývaná už v praveku, avšak prvé zmienky o samotnom mestečku pochádzajú až z roku 1184, kedy bolo súčasťou tzv. územia Patria del Friuli, jedného z vtedajších cirkevných štátov Svätej ríše rímskej. Neskôr bola obec začlenená do územia habsburskej monarchie, chvíľku spadala pod napoleonské kráľovstvo Talianska a až do roku 1918 zostala pod rakúskou nadvládou. Významným medzníkom pre mestečko bol rok 1917, a to z dôvodu bitky v Caporette (resp. bitky o Kobarid), kedy sa neďaleko Kobaridu odohral boj medzi Talianskym kráľovstvom a centrálnymi mocnosťami. Zaujímavosťou tohto ozbrojeného stretu bolo, že ústup talianskych vojsk zdokumentoval Ernest Hemingway vo svojom románe Rozlúčka so zbraňami.

Neskorší dejinný vývoj znamenal pre Kobarid pripojenie k Taliansku, prebehla tu násilná fašistická talianizácia, obec sa stala dôležitým symbolický miestom fašistických orgánov a v roku 1938 ho navštívil aj samotný taliansky fašistický vodca Benito Mussolini. V tom istom čase tu ako náprotivok fašizmu vzniká jedno z dôležitých stredísk slovinského národného obrodenia. Po uzatvorení tzv. talianskeho prímeria bolo mestečko oslobodené partizánskym povstaním a následne sa stalo centrom veľkej liberalizovanej oblasti známej ako Kobaridská republika. Avšak zakrátko ho obsadzujú  nemecké nacistické sily, ktoré tu vládnu až do mája 1945, kedy je oslobodené Juhoslovanskou ľudovou armádou. V roku 1947 sa stáva definitívne súčasťou Juhoslávie.

V povojnových rokoch sa postupne rozvíja v meste ľahký priemysel a taktiež je čím ďalej, tým viac vyhľadávaným miestom turistov. V súčasnosti ponúka návštevníkom jedinečnú prechádzku dejinami, a to prostredníctvom prehliadky viacerých pamätihodností. Azda najdostupnejšou je Múzeum prvej svetovej vojny nachádzajúce sa v Mašerovom dome z roku 1739 v centre mestečka, ktoré získalo aj cenu Rady Európy.

Ďalšími pamiatkami, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť, sú kostol sv. Antona postavený na troch osemuholníkových okruhoch, kde je sústredená jediná talianska kostnica v Slovinsku, archeologické náleziská hradov Tonovc a Gradic, typické miestne domy so špecifickou architektúrou či farský kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v 17. storočí. Pozoruhodné je aj múzeum venované vývoju výroby mlieka a syrov či skvostný Napoleonsky most cez rieku Nadižu. Okolo spomenutého mosta vedie aj turistická značená trasa k nádhernému vodopádu Kozjak. Cestou k tejto prírodnej atrakcií uvidíte aj menší vodopád, zaujímavé skalné útvary či jaskyne pochádzajúce z 1. svetovej vojny.

Neposlednou atraktivitou mestečka je gastronomická špecialita Kobariski Struklji, čo je obdoba gúľ zo zemiakového cesta plnených orechovou plnkou, poliatych maslom a posypaných strúhankou. Unikátnosť tohto sladkého dezertu nie je len v chuti, ale aj vo výzore, keďže každá gazdiná ho tzv. podpíše otlačkom prsta uprostred závitku.

Postupne sa z obce Kobarid vydávame k Mangartovému sedlu či priesmyku. Toto horské sedlo v severozápadnej časti Slovinska má prevýšenie vyše 2000 metrov a vedie k nemu z časti serpentínová cesta občas popretkávaná tunelmi.

Povieme vám, že táto najvyššie položená cesta v krajine je trošku adrenalínovým zážitkom, keďže je v mnohých miestach dosť úzka. Taktiež strmé skalné zrázy nie sú ničím príjemným. Pokiaľ to vydržíte, tak vás vyvedie až k priesmyku odkiaľ sa už peši môžete vydať k vrcholu Mangart (2 679 m n. m.) alebo k neďalekej chate. Popri tom si vychutnáte dychberúce pohľady na Julské Alpy, údolie Log Koritnica či jazerá Fusine v Taliansku.

Sedlo je známe aj náleziskom mangánových hornín (nodúl). Keďže sa jedná o takzvanú slepú cestu, tak sa po veľkolepom výstupe musíte pripraviť aj na zostup. Nemusíte sa báť, určite to zvládnete! Odmenou vám bude spomienka na ozajstné horské dobrodružstvo. Po zídení z výšok ukončujeme našu návštevu úchvatnej krajiny, do ktorej sa určite ešte radi niekedy vrátime, nakoľko nás očarila svojou prírodou, históriou aj milými obyvateľmi.

GPS: 46°14'48.0"N 13°34'50.9"E (Kobarid)

GPS: 46°26'35.4"N 13°38'31.3"E (Mangartovo sedlo)

Text: Oskár Mažgút

Foto: Mária Ondrejková