Slovinsko: Lanovkou na Vogel

Zobudili sme sa skoro ráno. V spoločenskej miestnosti nás už čakala usmievavá pani domáca, ktorá nám pripravila chutné raňajky a do termosky nám na cestu urobila silný čierny čaj. Veci sme si poriadne ani nevybalili, takže sme len všetko nahádzali do auta, poďakovali sa za príjemný, aj keď bohužiaľ len krátky pobyt a autom sa presunuli k dolnej stanici lanovky na Vogel. Tá bola od osady Ukanc vzdialená len pár minút jazdy autom. 

Lyžiarske stredisko Vogel sa v lete mení na ovčí raj

Pomerne veľké lyžiarske stredisko Vogel, ktoré sa rozkladá v Julských Alpách priamo nad Bohinjským jazerom, každoročne priláka nielen množstvo lyžiarov, ale tiež milovníkov turistiky a pekných výhľadov. Aj mimo lyžiarskej sezóny premáva na Vogel kabínková lanovka, ktorá turistov vyváža vysoko nad jazero Bohinj, až do výšky 1535 m n. m.. Už počas cesty lanovkou sa nám otvárali krásne výhľady na krajinu a jazero pod nami. Po vystúpení z lanovky sme sa ocitli v inom svete. Vonku bolo minimálne o 5 °C menej ako dole, pofukoval chladný vietor, a dokonca začalo aj slabo mrholiť, no ani to nám nepokazilo krásny pocit z tohto úžasného miesta. Okrem zopár turistov, ktorí sa spolu s nami vyviezli prvou lanovkou, tu nebolo ani živej duše. Všade navôkol panoval priam božský pokoj. Z ruksaku sme si vytiahli nepremokavé bundy a potom chvíľu len tak stáli a kochali sa tou krásou. Naši spolucestujúci z lanovky sa pomaly začali rozliezať do všetkých strán, keďže vrchná stanica je východiskovým bodom mnohých peších výletov. My sme si dnes zvolili len krátku prechádzku na vyhliadkový bod Točka, ktorý je od lanovky vzdialený len necelú hodinku pešej chôdze. Ani nie po 10 minútach sme narazili na stádo oviec, ktoré sa tu páslo. Ovečky sa prechádzali po zjazdovkách a bolo vidieť, že sú tu doma. Nemali so sebou žiadneho baču, ani psa, ktorý by ich strážil. A tak sme sa na chvíľu zamotali medzi ne. Pre mňa, dievča z mesta, ktoré ovečky až tak často nevidí, bolo veľmi zaujímavé chvíľu ich pozorovať. Mala som pocit, že sa medzi sebou normálne dohovárajú. A tak sme zišli z cesty a nechali ovce, aby nám robili sprievodcu. Ako nakoniec vysvitlo, len kúsok od zjazdoviek stojí salaš.

Turistický chodník, ktorý smeruje na vyhliadkový bod Točka, vedie pomerne strmou stráňou, na ktorej je mnoho uvoľnených kameňov. Preto si treba dávať pri našľapovaní veľký pozor, aby sa vám noha nepodvrtla či kameň pod nohou neukĺzol.

Vyhliadkový bod Točka, ktorý za dobrého počasia ponúka nádherný výhľad do okolia, leží v nadmorskej výške 1665 m n. m. a okrem mohutného pamätného kríža so zvoncom tu nájdete aj lavičku. My sme si tu na chvíľu oddýchli, z termosky si dali pohár horúceho čaju a potom sa pomaly vybrali cestou dole.

Okrem lyžiarov a turistov si toto miesto obľúbili aj milovníci cyklistiky, ktorí tu majú postavený zaujímavý bikepark. Na svoje si tu prídu tiež vyznávači paraglidingu. Štartovačka (miesto na rozbeh a vzlet) je dokonca označená turistickou tabuľou.

My sme sa cestou späť ešte zastavili v horskej chate, kde sme si dali chutný obed. Potom nás už len lanovka zviezla dole, posledný krát sme si vychutnali pohľad na prekrásne Bohinjské jazero a v kútiku duše sme sa rozlúčili so Slovinskom.   

Nasadli sme do auta a pomaly sa začali presúvať do Rakúska. Tu sme strávili poslednú noc našej dovolenky. Kde sme sa cestou zastavili a čo sme zažili, sa dočítate už čoskoro.

Text a foto: O. Maňáková