Skalné bludisko Tiské steny
Najstaršia turistická oblasť v tomto kraji dostala názov podľa priľahlej dediny Tisá, kde predtým rástlo veľa tisov. V 18. storočí tu ľudí zamestnávala výroba gombíkov, neskôr aj iná textilná galantéria. So skalami si čas riadne pohral. V dôsledku postupného zvetrávania, erózie, vodného pôsobenia a odnosu materiálov sa vytvorila bohato členená krajina, plná hlbokých kaňonov so zvislými stenami. Prírodná nádhera umocnená početnými stĺpmi, vežami, stenami, rokľami, tiesňavami, prevismi, jaskyňami, námestiami či skalnými hríbmi, nenechá žiadne srdce bez povšimnutia. Skalné chodby sa podobajú mestským uliciam medzi múrmi domov. Vysoké skaly zvláštnych tvarov obýva sokol myšiar, krkavec a žltochvost. Rastú tam pokrútené brezy a nízke borovice.
Dva prehliadkové okruhy vedú po vyznačených trasách Veľkými a Malými stenami. Ešte v 19. storočí bývali tieto miesta divokým bludiskom, kam nikto dobrovoľne nevstúpil a dokonca až do r. 1918 tam nikto nesmel vstúpiť bez sprievodcu (možno vďaka zlomyseľným škriatkom a bludičkám). Veď aj na povestiach môže byť trochu pravdy a ľudia tomu predtým verili viac ako teraz. Podľa rozprávania žili v týchto jaskyniach trpaslíci. V zemi hľadali vzácne kovy a drahokamy až nazhromaždili poriadne bohatstvo. Vnútri skaly svojou príčinlivosťou vytvorili podzemné mesto. Najprv sa s ľuďmi priatelili a ochotne im ukazovali svoje imanie. Keď však spoznali, že väčšina z nich je chamtivých, lakotných a závistlivých, nechali svoje poklady radšej hlboko pod zemou a s ľuďmi si ľahko poradili – hodným pomáhali a zlých kruto trestali.
Obe prehliadkové trasy spája náučný chodník značený bielym štvorcom s úhlopriečnym zeleným pruhom, kde nájdete sedem informatívnych zastávok. Turistické chodníky sú značené dvomi farbami – zelenou a červenou. Na svoje si istotne prídu aj horolezci. Tí zdolávajú tieto skaly od roku 1908 a k prvým patrili Nemci. Musia tu však dodržiavať zásady platné pre chránené oblasti. Do skupiny skál medzi Dogou a Zlomiskovou vežou je v jarnom a letnom období obmedzený prístup.
Niektoré skaly nesú svoje meno už od 19. storočia. Vo Veľkých stenách je pomenovaných 56 skál a v Malých 19. Môžete sa zoznámiť napríklad s Gotickou bránou, Sloní nohou, Zvonom, Rytierskou sálou, Kamenným hríbom, Želvou (Korytnačkou), Spovednicou, Lesnou bránou, Kazateľnicou, Herkulesom, Jaskyňou oblúd, Bradavičnatým kameňom, Kuracími nôžkami, Orľou hlavou, Žabou korunkou, Tancujúcim medveďom, Cigánskym táborom, Pašeráckym baťohom, Ozvenou, Hlavou krokodíla, Supom v hniezde, Múmiou, Tuleňom, Lenoškou (Divánom), Kravínom, Ovčincom, Napoleonovou botou alebo Sťatým majorom.
Autom sa sem dostanete od Dečína smerom na Snežník a potom Tisá, alebo od Jílového u Dečína a Ústí nad Labem, smer Libouchec a potom Tisá. Zo stredu obce Tisá sa držte ukazovateľov. Turisti sa sem dostanú aj pešo zo stanice Libouchec – 3 km po ceste. Ubytovanie a občerstvenie je možné v Turistickej chate a v okolí.
Od roku 1996 patria Tiské steny medzi prírodné pamiatky. Vstupné do skál činí 30 Kč pre dospelého a 15 pre deti (od školského veku). Pre priaznivcov zberateľov turistických vizitiek a známok tu majú hneď niekoľko exemplárov. K vstupnému dostanete aj pohľad miesta a pre návštevníkov, ktorí nepoznajú terén, aj mapku. A čo vám potom bráni zahrať sa s deťmi na „hľadanie skaly“, kedy musia nájsť všetky čísla, napísané na skalách a potom sa jednoducho zo zoznamu dozviete, pri ktorej práve stojíte a či si svoje dávne meno ešte zaslúži...
Text a foto: Petra Nachtmanová
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
ČR: Ústí nad Labem - outsider medzi turistickými cieľmi. Neprávom.
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.