Rakúsko: zámok Schloss Hof

Hoci zámok leží v tesnom susedstve s Bratislavou, presnejšie jej mestskou časťou Devínska Nová Ves, najkratšia cesta k nemu z Bratislavy vedie vyše dvadsaťkilometrovou okľukou cez hraničný prechod Berg, ďalej obec Wolfstahl a za mestečkom Hainburg pred Bad Deutsch-Altenburg treba odbočiť doprava na most cez Dunaj. Pokračujeme rovno v smere na Marchegg až k zámočku Niederweiden po pravej strane cesty (od mája do septembra býva otvorený na prehliadku aj rôzne kultúrne podujatia), za ktorým odbočíme znovu doprava a po asi troch kilometroch nás orientačné tabule navedú na zámocké parkovisko, ukryté medzi stromami. Najmä cez víkendy býva do veľkej miery zaplnené a podľa poznávacích značiek možno identifikovať návštevy nielen z Viedne a Bratislavy, ale aj zo vzdialenejších končín. Priestory zámku sa totiž využívajú na rôzne podujatia od koncertov a divadelných predstavení, cez svadby a iné oslavy, konferenčné a firemné stretnutia, až po tematicky zamerané programy napríklad pre školské výlety.

Samotný zámok nie je veľký. Prehliadka jeho interiérov je možná so sprievodcom aj individuálne, pretože v jednotlivých miestnostiach sú k dispozícii panely so stručnou informáciou v nemčine a angličtine. Kto by chcel podrobnejší výklad, môže zvoliť audioguide, teda zapožičanie prehrávača s výkladom vo vybranom jazyku do slúchadiel. Okrem slávnostnej sály a priľahlej kaplnky sa asi žiadna z miestností nezachovala s inventárom v pôvodnej podobe, vo väčšine sú vystavené zatiaľ iba časti pôvodného nábytku, prípadne ukážky jeho reštaurovania, pôvodné stavebné plány a ďalšie dokumenty. Súvisí to s predchádzajúcim osudom zámku, ktorý nebol v minulosti iba luxusným šľachtickým sídlom.

História zámku je spojená s menom významného rakúskeho vojvodcu Eugena Savojského. Rodák z Francúzska síce pôvodne z rozhodnutia rodiny smeroval na kňazskú dráhu, srdce ho však tiahlo k vojenskej kariére. Keď ho vojsko doma odmietlo, dal sa do služieb v zahraničí, konkrétne do habsburského vojska, bojujúceho práve proti Turkom. V krátkom čase si „malý abbé“ – túto prezývku dostal kvôli nízkej postave – vyslúžil vojenskú slávu a celý život už ostal v službách rakúskej monarchie, kde to dotiahol až na najvyššie vojenské posty. To mu prinieslo patričné postavenie u habsburského dvora, čoho vyjadrením je dodnes jeho majestátna jazdecká socha pred Hofburgom alebo zámok Belveder, ktorý si dal vo Viedni postaviť.

Ako výletné a poľovnícke sídlo dal vybudovať aj barokový komplex v Schloss Hof neďaleko sútoku riek Moravy a Dunaja. Neskôr sa vlastníkom zámku stala cisárovná Mária Terézia, ktorá dala toto svoje letné sídlo rozšíriť a prestavať do jeho súčasnej podoby. Neskôr však cisársky rod strácal o zámok záujem, až ho v 19. storočí za Františka Jozefa II. ponechali armáde, ktorá v ňom zriadila výcvikové stredisko vrátane jazdeckej školy. V armádnych rukách zámok ostal až do 50. rokov 20. storočia, kedy sa v ňom po druhej svetovej vojne (do r. 1955) ubytovala Červená armáda. Po jej odchode síce vznikli snahy navrátiť značne schátralý zámok do bývalého lesku šľachtického sídla, avšak trvalo niekoľko desaťročí, kým sa našli finančné prostriedky na jeho postupnú obnovu.

Otvorený verejnosti tak bol až v roku 2005 a odvtedy láka nielen milovníkov histórie. Jeho terasovité záhrady a parky plné kvetov sú príjemným oddychovým miestom, anglický park v dolnej časti zámockého komplexu ako aj časť veľkostatku sa zmenili na malú zoologickú záhradu, ktorú vyhľadávajú najmä rodiny s deťmi. Pre našinca je zaujímavý nezvyčajný výhľad na masív Devínskej Kobyly so sídliskami a továrenskými komínmi v Devínskej Novej Vsi, prípadne na vzdialené bralo hradu Devín.

Text a foto: Jiří Výborný