Poľsko: Unikátna soľná baňa Velička (Wieliczka)

Niečo z histórie

Ťažiť kamennú soľ v nej začali v 13. storočí a už v 15. storočí sa tu objavili prvé náznaky podzemnej turistiky. Neskôr, v 18. storočí, aj keď sa v bani naplno pracovalo na ťažbe soli, sa začalo s organizovanou prehliadkou. Navštívilo ju tiež veľa historicky významných osobností, spomeňme napríklad Mikuláša Kopernika, Johanna Wolfganga Goethe či Frederika Chopina. Len málokto vie, že sa soľ celé storočia považovala za biele zlato, fungovala dokonca ako platidlo, a preto bola pre Poľsko mimoriadne dôležitým exportným artiklom. Od roku 1992 sa soľ vo Wieliczke už komerčne neťaží, pretože historická hodnota je podstatne vyššia ako hospodársky význam. Aj keď s ťažbou úplne neskončili, zostala už len akási symbolická. Táto svetoznáma soľná baňa bola v roku 1978 zapísaná do Prvého zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Slané pokušenie

Každý rok sem zavítajú státisíce návštevníkov z celého sveta, aby na vlastné oči uvideli slané podzemné jazierka, ťažobné komory, banské stroje a zariadenia, stáročné drevené konštrukcie, ktoré zakonzervoval chladný banský vzduch, či sochy a reliéfy vytesané zo soli. Nachádzajú sa tu úžasné podzemné kaplnky so sochami a reliéfmi, ktoré sú vyhotovené – ako už ináč – zo soli. Niektorí návštevníci počas prehliadky jaskyne neodolajú a na vlastnej koži, presnejšie povedané jazyku, si overujú, či sú sochy vyrobené naozaj zo soli. Samozrejme, že si neoblížu priamo sochu , ale iba prsty, ktorými sa jej predtým dotkli. Zaujímavé je, že pri našej návšteve sme toto videli spraviť iba dospelých, jedna mamička dokonca sama nabádala svoje dieťa aby ochutnalo. Do najväčšej kaplnky sv. Kingy, ktorá sa nachádza 101 meter pod zemou, sa  zmestí až neuveriteľných 500 osôb. Je plná sôch a reliéfov. Asi najzaujímavejší je reliéf Posledná večera, vytesaný podľa fresky Leonarda da Vinciho. Pútavé sú aj sochy pápeža Jána Pavla II., ktorý bol kedysi krakovským arcibiskupom, či sochy Mikuláša Kopernika, alebo kráľa Kazimíra Veľkého, ktorý v roku 1368 uzákonil prvý banícky kódex na svete, v ktorom boli spísané všetky práva a povinnosti baníkov. Najstaršia kaplnka, ktorú môžete vidieť na sprístupnenej prehliadkovej trase, je kaplnka sv. Antona, ktorú vytesal do soli neznámy baník. Soľná baňa vo Veličke tvorí akési podzemné mesto, či lepšie povedané, pamätník vytesaný v soli. Teplota vzduchu sa tu celý rok drží okolo 13 až 16 stupňov Celzia. V podzemí je priaznivá mikroklíma s vysokým obsahom vlhkosti a jódu. Treba však spomenúť, že bez prítomnosti baktérií, preto sa tu nachádza aj ozdravné sanatórium pre pacientov s respiračnými chorobami a alergiami.

Biela nádhera pod zemou

Soľná baňa je pre verejnosť prístupná len so sprievodcom. Výklad si môžete vypočuť snáď vo všetkých svetových jazykoch. Samotná prehliadka sa začína zostupom 380 schodov, ktorými sa dostanete na prvé poschodie, 64 metrov pod povrch. Baňa má 9 podzemných poschodí, ktoré siahajú až do hĺbky 327 metrov. Pre verejnosť sú sprístupnené len tri z nich. Správcom bane slúži ku cti, že  mysleli aj na menej pohyblivých návštevníkov a osoby na invalidných vozíkoch, ktorým umožnili bezbariérový vstup do podzemia.

Podzemné chodníky, ktoré kedysi využívali baníci, merajú úctyhodných 259 kilometrov, avšak pre verejnosť je sprístupnených iba asi 2,5 kilometra, čo však vôbec nie je málo. Zaberie vám to niečo vyše 2,5 hodiny. Jedna z podzemných komôr dnes slúži ako kino. V nej si v rámci návštevy podzemných priestorov pozriete film o miestach, ktoré nie sú pre bežných návštevníkov prístupné. Zaujímavé je, že okrem už spomínaného sanatória tu nájdete aj reštauráciu s výbornou kuchyňou, múzeum, miestnosť na bankety, plesy, zábavy, ale i na športové aktivity – tenis, volejbal, futbal. Pravidelne sa tu v najväčšej podzemnej kaplnke konajú aj svadby, avšak ich rezervácia je už na niekoľko rokov dopredu obsadená. V závere prehliadky vás čaká pomerne adrenalínová jazda starodávnym výťahom, ktorú absolvujete v úplnej tme. Keďže steny na ňom nie sú plné, cez škáry v nich budete cítiť prúdenie vzduchu, čo adrenalínovú jazdu ešte viac vystupňuje. Každopádne môžem návštevu tohto dych vyrážajúceho miesta vrelo odporúčať.

Text /Foto: O.Kubáčková