Osvienčim - cesta do továrne na smrť
V ďalšom pokračovaní zo série Tip na výlet navštívime miesta, kde v posledných rokoch druhej svetovej vojny našlo smrť viac ako milión židov, Poliakov, Rusov, Rómov...
Sú to miesta, ktoré by za svoj život mal navštíviť aspoň raz každý Európan, bez rozdielu rasy a národa, pre ktorého nie je minulosť zabudnutou etapou dejín ľudstva. Návšteva táborov by nemala vzbudiť nenávisť voči jeho tvorcom, pretože tieto miesta pamätajú už dosť, ale mala by viesť skôr k zamysleniu nad skutočným zmyslom a pominuteľnosťou nepatrného ľudského života v podmienkach diktatúry, teroru a poníženia ...
Keďže väčšinu základných i historických informácií o koncentračnom a vyhladzovacom tábore Osvienčim možno nájsť na internete, napríklad priamo na oficiálnych stránkach, popíšem vám skôr stručný priebeh samotnej návštevy, aký sme si zvolili my - skupinka 5 ľudí.
Auschwitz I a Auschwitz II - Birkenau (Osvienčim I a Osvienčim II - Birkenau)
S ohľadom na spomínané množstvo informácií o týchto táboroch, ktoré si možno obstarať, sme sa rozhodli pre prehliadku bez sprievodcu. Zvyčajne návštevníci začínajú prehliadku v Osvienčime I, kam už od ranných hodín privážajú desiatky autobusov turistov a školákov, ktorí potom pokračujú k neďalekej Osvienčime II - Brzezinka, kam sa dá dopraviť zadarmo kyvadlovým autobusom. My sme si však zvolili opačný priebeh, a to z týchto dôvodov: v Osvienčime I nie je možné sa pohybovať individuálne (iba v skupinkách so sprievodcom) do 3. hodiny popoludní; ak zvolíte opačné poradie návštevy pamätníkov, vyhnete sa veľkým tlačeniciam a návalom turistov (pre zaujímavosť: v roku 2008 navštívilo pamätník Osvienčim asi 1 100 000 turistov). Takže ako prvú sme navštívili 3 km vzdialenú Brzezinku, kam jazdí spomínaný autobus, a to každú polhodinu (vždy v pol a v celú hodinu), pričom jazda trvá asi 5 minút. Prehliadka tohto najväčšieho vyhladzovacieho tábora nám zabrala asi 3 hodiny. Vstup je zadarmo a nie je potrebné dohovárať si sprievodcu. Fotografovanie a filmovanie je povolené vo všetkých priestoroch pamätníka. Základné informácie pri dôležitých miestach poskytujú informačné tabule a panely, a to v poľštine, angličtine a hebrejčine. Čo vás asi najviac prekvapí, je plocha tábora - je naozaj obrovská a na lepšiu orientáciu aj informácie o tamojších objektoch rozhodne odporúčame vytlačiť si mapku a sprievodcu, hoci len z internetu.
Na ploche tábora Birkenau sa nachádza nepreberné množstvo jednoposchoďových stavieb, či už drevených alebo tehlových, ruiny plynových komôr a kilometre všadeprítomného ostnatého drôtu, ktorý dodáva miestu osobitnú stiesnenú atmosféru. Najznámejší pohľad na Osvienčim -Birkenau je ten z rampy, železničného násypu, kam vlaky privážali na státisíce väzňov všetkých nepohodlných rás, vyznania, veku aj pohlavia. Pietné miesto je potom monumentálny pamätník na opačnej strane tábora. Kto by čakal návštevu plynových komôr alebo krematória, ten bude asi sklamaný, pretože prakticky všetky tieto dôkazy zverstiev boli zrovnané so zemou pred postupujúcou Červenou armádou. Ponurá atmosféra nízkych barakov, v ktorých sa tiesnili stovky ľudí, však zostáva a užijete si ju do sýtosti. A tu opäť na rad prichádza už spomínaná mapka s legendou, pretože každá stavba alebo sektor mali svoj účel, a je zaujímavé sledovať, s akou "precíznosťou" fungovala táborová selekcia a systém. Bez týchto informácií vás prehliadka za chvíľu omrzí, a prídete tak o poriadnu dávku poznania. To, čo dáva táboru smrti skutočne dramatický ráz, je na prvý pohľad romantické miesto, brezový hájik s rybníčkom, kde však čakali odsúdení na smrť v neďalekých plynových komorách. Ich popol je potom na dne už spomenutej tône... Od sprievodcu sa tiež dozviete, čo sa skrývalo pod označením budov ako Kanada, Mexiko, Sauna, atď. Pri troche archeologického citu sa v jednom zo sektorov dajú nájsť zhrdzavené a rozpadnuté potreby každodenného života, ktoré boli odobraté väzňom hneď po príchode do tábora, a tak tu v prachu a sutinách nachádzate nožnice, kusy príborov, porcelánové črepy, atď., Tie však väčšina návštevníkov ukladá na vyhradené miesto, a tým vzniká unikátne múzeum pod holým nebom. Niekoľkokilometrový okruh tak zakončíme opäť pri známej bráne Auschwitz-Birkenau, kde sa dá občerstviť a zakúpiť si niektorú z množstva ponúkaných publikácií - aj v slovenčine.
Špeciálny autobus vás samozrejme dopraví zasa späť k Osvienčimu I, kde sa môžete okrem iného aj naobedovať - priamo vedľa vchodu je v prevádzke jedáleň. Slušný obed s nápojmi vyjde okolo 100 Kč. Do tretej hodiny popoludní nám ostávala nejaká tá hodinka, takže sme si nechali obed stráviť na lavičkách v parku pred pamätníkom. A o 3. hodine sme sa konečne mohli vydať na individuálnu prehliadku Osvienčimu I, ponímanú najmä ako múzejnú časť pamätníka. Stojí tu viac ako 20 "blokov" (bezproblémových budov z tehál), a v každej z nich majú svoju vlastnú múzejnú expozíciu krajiny, ktorých obyvatelia skončili v tomto koncentračnom tábore (teda expozície krajín Poľska, Holandska, Veľkej Británie, Talianska, Belgicka, Slovenska, atď .) Pôvodne areál slúžil ako kasárne poľskej armády, neskôr sa však stal kmeňovým táborom celej oblasti - tzv. Stammlager. Ďalej tu sú expozície "bežného" života väzňov, doplnené dobovými fotografiami. Možno tu vidieť cely, administratívne budovy a v neposlednom rade tiež najviac fotografovanú bránu s nápisom "Arbeit macht frei". Samostatnou kapitolou je bezpochyby návšteva plynovej komory a priľahlé kremačné miestnosti, ktorých steny dodnes nesú známky zápasu človeka o holý život. Nás samozrejme najviac zaujímala expozícia Českej republiky ...
Expozícia Českej republiky v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau v Osvienčime
Vstupný priestor expozície v časti prízemí budovy bývalého bloku číslo 16 je upravený tak, aby navodzoval predovšetkým dôstojnú atmosféru a pripravoval návštevníkov na prehliadku historicko-dokumentárnej expozície, ktorá je umiestnená na 1. poschodí. Tento priestor je využívaný aj na organizovanie spomienkových podujatí. Po stránke obsahovej je dominantný prvok expozície zoznam transportov, ktoré väzňov z českých zemí privážali do Osvienčimu. Zoznam je umiestnený na celej ploche steny, vpravo od vstupu do prízemnej časti expozície a zahŕňa všetky transporty z českých krajín, v ktorých bolo deportovaných viac ako 10 000 osôb. Na ľavej strane steny, pri vstupe do prízemného priestoru s týmto zoznamom výtvarne i obsahovo korešponduje veľká mapa, na ktorej sú vyznačené hlavné koncentračné a vyhladzovacie tábory, do ktorých boli deportovaní väzni z českých krajín. Úvodné texty, ktoré sú rovnako ako všetky ostatné texty v expozícii uvedené v troch jazykoch - češtine, poľštine a angličtine, sa nachádzajú na protiľahlej stene medzi oknami a uvádzajú základné fakty o osude väzňov z českých krajín v Osvienčime.
Ako sa tam dostať?
Ak sa rozhodnete prísť do Osvienčimu autom, potom napríklad z Prahy je to približne 400-500 km, záleží na tom, či si vyberiete jazdu po hlavných ťahoch a diaľniciach, ktorá je o niečo dlhšia, ale časovo kratšia; alebo sa vydáte najkratšou možnou cestou, v tom prípade by ste však so sebou mali mať navigáciu GPS, prípadne si trasu strážiť na mape. Ideálna trasa vedie cez Brno-Olomouc-Frýdek Místek-Český Těšín-Czechowice-Dziedzice a Tychy (490 km / 6 hodín)
Avšak asi najlepší spôsob, ako sa do Osvienčimu dostať, je zvoliť cestu vlakom. Ak budeme opäť ako východiskový bod brať Prahu (príp. na trase Pardubice-Olomouc-Ostrava), tak z pražskej Hlavnej stanice jazdí priamy spoj až do Osvienčimu (Oświęcim) - Euro City Comenius. Cesta trvá zhruba 6 hodín a okrem pohodlných kupé máte k dispozícii aj jedálny vozeň. Tento konkrétny spoj cenovo vyjde na asi 600 Kč, vrátane spiatočného cestovného lístka. Informácie o vlakových spojoch nájdete napríklad na týchto webových stránkach. Vlak vyráža z Prahy po 14. hod, príchod je okolo 20:30. Cesta späť je ideálna priamym nočným rýchlikom Silesia, ktorý tu stavia vo 23:45 min., takže ste pred 8. hod. ráno späť v Prahe.
Kde sa ubytovať?
V Osvienčime stoja dva hotely, v ktorých sa môžete ubytovať: Hotel Olecki a Hotel Galicja. Keď si prezriete ich webové stránky, tak ak naozaj nestojíte o vyslovene luxusné ubytovanie (a s ním spojené ceny), potom hotel Olecko je "značka ideál" - môžem odporučiť z vlastnej skúsenosti. V skupine aspoň 4 ľudí vyjde cena za jednu osobu na noc vrátane výdatných raňajok na asi 400 Kč (310 Zl za izbu). Navyše je tento hotel len desiatky krokov od Štátneho múzea, teda tábora Auschwitz I. Je dobré si ubytovanie vopred zarezervovať, pretože hotel býva v hlavnej sezóne často plný. Nezabudnite si vytlačiť mapu mesta, ak prídete v noci, bude sa vám hodiť. Cesta zo stanice nie je komplikovaná, prejdete sa však necelý kilometer po hlavnej ceste, no na periférii mesta.
Peniaze
Poľská mena je poľský zlotý (PLN), pričom kurz je asi 1 PLN = 6 Kč. Ceny za jedlo a pitie sa prakticky zhodujú s cenami v Českej republike.
Záverom
Návšteva Osvienčima je špecifická, je to úplne niečo iné ako výlet za pamiatkami typu hradu alebo zámku či prehliadky mesta. Bude tu na vás oveľa viac dýchať atmosféra minulosti, a to tým intenzívnejšie, čím viac si budete uvedomovať a spoznávať, aké hrôzy sa tu odohrávali ...
Ak si zvolíte dopravu vlakom, ubytovanie v hoteli Olecko, a v Osvienčime sa nezdržíte viac ako jednu noc (na prehliadku oboch táborov bohato stačí celý jeden deň), nezaplatíte za tento výlet viac ako 3000 Kč. Kto sa zaujíma o tématiku koncentračných táborov viac, alebo by sa rád dozvedel všetky historické podrobnosti, tomu určite odporúčame priplatiť si za sprievodcu.
Text a foto: J. Štantejský a J. Chaloupka
Preklad: Waniová Stanislava
Diskusia k článku (0) |