Nemecko, Durínsko: Weimar – Mekka nemeckej literatúry

Jesenné čítanie vám prináša:

Nemecká spisovateľka Christa Wolfová o Weimare povedala, že je to najkrajšie a zároveň najstrašnejšie mesto v dejinách Durínska.

Nefalšovaná kultúra

Známym obrazom Weimaru je pohľad na námestie Theaterplatz – vysoká socha Goetheho a Schillera a v pozadí Národné divadlo, ktoré dal Goethe postaviť. Títo dvaja literáti sú tu prítomní na každom kroku, keďže ich pôsobenie výrazne ovplyvnilo kultúrny život v Nemecku. Pri návšteve Weimaru sa nám naskytá možnosť spoznať ich aj z iného uhla pohľadu, nie len z učebníc literatúry a ich tvorby, ale viac z tej ľudskej stránky. Pri prehliadke ako Goetheho, rovnako aj Schillerovho domu si môžete urobiť presnú predstavu o tom, na akých pohovkách sedávali, z akého riadu jedávali, či aký poriadok mali na pracovnom stole. V Schillerovom dome je navyše možnosť vyskúšať si písanie husím perom a atramentom, čo ocenia najmä detskí návštevníci, ktorých podrobný výklad o živote spisovateľov až tak veľmi nezaujíma.

300-ročná knižnica

Keďže sme v „Mekke“ nemeckej literatúry, bolo by hriechom nenechať si ujsť prehliadku knižnice vojvodkyne Anny Amálie založenú v roku 1691. Budovu knižnice v nedávnej minulosti zasiahol ničivý požiar a množstvo zachránených kníh stále reštaurujú. Honosná oválna rokoková sála so starými knihami, obrazmi a sochami miestnych velikánov je však pre verejnosť prístupná a jej návšteva skutočne stojí za to. Pred budovou knižnice tróni jazdecká socha Karla Augusta, veľkovojvodu zo Saska-Weimar-Eisenach. Na veľkom námestí Marktplatz sa nachádza trojposchodová budova radnice v novogotickom slohu, ďalší z dobre známych symbolov mesta. Na druhej strane námestia je luxusný hotel Elephant, ktorý kedysi hostil všetkých obchodníkov a významné osobnosti.

Hrôzy z čias nie tak dávnych

Musíme však dať za pravdu Christe Wolfovej, nekráčali sme len po stopách nemeckých klasikov, ale spoznali sme aj temnú stránku nemeckej histórie. Navštívili sme neďaleký koncentračný tábor Buchenwald, o ktorom miestni obyvatelia počas vojny údajne ani nevedeli. Tu sme vďaka vyčerpávajúcemu výkladu nášho sprievodcu získali ešte presnejší obraz hrôz daných čias. Stála expozícia osobným predmetov naháňa zimomriavky. Studený kovový nápis na bráne hlása Jedem das Seine – každému čo mu patrí a rovnako chladne pôsobí aj celý areál. V momente, keď americké vojská prevzali kontrolu nad táborom, sa tu zastavil čas. A to doslova. Ručičky na hodinách nad bránou už roky ukazujú štvrť na štyri a pripomínajú čas oslobodenia – 11. 4. 1945 o 15:15.

Množstvo zelene

Obrovský park pozdĺž rieky Ilm ponúka priestor na pokojnú prechádzku, rodinný výlet či piknik. Sú tu rozsiahle otvorené zelené plochy, ale aj všakovaké zákutia pri rieke v prítmí stromov. A na takomto lukratívnom mieste mal Goethe svoj záhradný dom – dar od priateľa veľkovojvodu Karla Augusta. Hoci prostredie evokuje, že toto miesto je ako stvorené pre oddych, Goethe tu zvykol najmä pracovať, takže keď si tento domček prezriete, možno zistíte, kde hľadal inšpiráciu pre svoje diela.

Weimar ukážkovo spája obe stránky dejín – krásu umenia, ktoré si musíme vážiť a zveľaďovať, aj hrôzy vojny, ktoré treba poznať, aby sa už nikdy nezopakovali. Toto mesto skutočne dýcha históriou a v každom návštevníkovi zanechá hlboký dojem.

GPS: 50°58'43.8"N 11°19'40.9"E

Text a foto: Lucia Kériová, Wikipedia.org - Andreas Trept