Malá Studená dolina

Malá Studená dolina je 4,5 km dlhá, terasovitá dolina vo východnej časti najmenších veľhôr sveta.

Východiskové miesto nielen do Malej Studenej doliny je Hrebienok (1285 m n.m.), ktorý patrí k najpôvabnejším miestam Tatranskej magistrály a prechádza ním každý, kto sa vydá zo Skalnatého plesa, ležiaceho v rovnomennej Skalnatej doline, na západ k Sliezskemu domu na úpätí Gerlachovského štítu. Hrebienok je dobre dosiahnuteľný pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca (1010 m n.m), kde jazdia aj vláčiky Tatranskej električkovej železnice (TEŽ).

Naše cesta teda začína. Z Hrebienku sa cez Starolesniansku poľanu dostaneme k Obrovskému vodopádu. Cesta najprv mierne stúpa, no v záveru budeme dokonca pár metrov klesať. Toho bysme si mali dostatočne vážiť, pretože dnes to bude posledný krát. Od krásneho vodopádu sa po unikátnom kamennom chodníku dostávame k Zamkovského chate, ležiacej vo výške 1475 m n.m. Chatu založili v roku 1943 a jej celoročná premávka ponúka kapacitu 25 lôžok. Súčasťou je aj občerstvenie, no to býva najmä v letných mesiacoch dosť vyťažené, nakoľko väčšina turistov tu končí svoju cestu. My však nie.  Tatranská magistrála odtiaľ pokračuje k Skalnatému plesu. My sa však vydáme po ceste na Téryho chatu, vedúcej urastenou kosodrevinou po pravej strane Malého Studeného potoka, ktorý prekročíme až pod príkrymi skalnými stenami. Cesta s postupným stúpaním pokračuje cez strmý sutinový svah až pod Žltú stenu (2182 m n.m.), ktorá sa stala asi najobľúbenejším miestom tatranských horolezcov. Naľavo na nás bude pozerať dominanta Slavkovského štítu a rozoklané skaly po pravej ruke potom patria štítu Lomnickému. Odtiaľ je to už kúsok k Téryho chate, postavenej v roku 1899 vo výške 2015 m. Chata funguje po celý rok a ponúka 25 lôžok a tradičné prvky tatranskej kuchyne, ako aj miernu zatuchnutosť, no to vám po relatívne náročnom poslednom úseku cesty príde ako nepodstatné, rovnako ako chrápanie horalov v spoločnej nocľahárni. Celý objekt leží na okraji bývalého ľadovcového kotla a obklopuje ho Päť Spišských plies. Vo výške 2022 m sa nachádza najvyššie položené Vyšné Spišské pleso. V Malej studenej doline je aj vôbec najvyššie položené pleso celých Vysokých Tatier – Modré pleso, schúlené pod Sedielkom vo výške 2157 m n.m. Na opačnej strane doliny pod Baraními rohmi vo výške 2207 m je malé, plytké Baranie pliesko, ktoré v letných mesiacoch často vysychá. Preto sa navzdory vyššej polohe, ako má spomenuté Modré pleso, neuvádza ako „najvyššie“.

Amfiteáter horských štítov, obklopujúcich „Terynku“ vytvára v podvečerných hodinách pocit neopísateľnej magickej stiesnenosti, ktorá však nie je nepríjemná. Lomnický štít, Pyšný štít, Baranie rohy, Ľadový štít, Žltá stena a Slavkovský štít  si nič nezadajú so svojimi alpskými kolegami, veď Ľadový štít so svojou výškou 2627 m n.m. je tretia najvyššia hora Tatier. Lomnický štít a jeho 2633 m n.m stačí na miesto druhé.

Z Téryho chaty vedú dve turistické trasy. Jedna pozdĺž Modrého plesa do sedla Sedielko (2372 m), ďalej do Javornej doliny a do Javoriny. Druhá, tzv. „jednosmerka“ vedie k severozápadnej stene, kde sa relatívne náročným kolmým výstupom dostaneme cez Priečne sedlo do Veľkej Studenej doliny, kde nás čaká pohostenie v modernej Zbojníckej chate, ležiacej vo výške 1960 m. Nová stavba vznikla po rekonštrukcii, ktorú si vyžiadal požiar v roku 1998. Ubytovacia kapacita je 16 lôžok. Odtiaľ sa môžeme pohodlne vrátiť do východiskového bodu našej cesty – na Hrebienok. Pri podobných, zdanlivo nenáročných, trekoch je potrebné si uvedomiť, že Vysoké Tatry patria svojimi podmienkami a náročnosťou terénu k plnohodnotným veľhorám. Letné búrky znamenajú v týchto polohách skutočné nebezpečenstvo. V zime a na jar sa komplikáciou stávajú vietor a husté hmly. Podcenenie Tatier sa každoročne nevypláca mnohým nevybaveným turistom, ktorí vyrazia buď naľahko alebo bez dostatočných informácií o počasí a teréne. Na cesty je potom najlepšie vyraziť koncom septembra, kedy je tatranské počasie najstabilnejšie.

Na cesty do Vysokých Tatier z Českej republiky je najlepšie využiť priame vlaky alebo autovlaky, ktoré z Prahy do Popradu vychádzajú vo večerných hodinách. Cesta trvá od 7– 9 hodín a vlaky ďalej zastavujú v Olomouci, Ostrave, Třinci a Žiline. 600 km dlhá cesta najrýchlejšie ubehá v noci v lôžkovom vozni, kedy sa vám za ranného svitania otvorí krásna tatranská panoráma. Skorý príchod do Popradu a následná cesta vláčikom do St. Smokovca ponúka dostatok času na výstup k Téryho chate a to už v deň príchodu na Slovensko.

spracoval Jan Chaloupka

foto a info na www.tatry.net

späť