Lomy Amerika - VIDEO

Trocha histórie

Začneme ale malou dávkou histórie. Ťažba vápenca sa v Čechách datuje až do doby pred štyrmi tisícimi rokov. Ako sme už ale vraveli, na Amerike sa s touto činnosťou začalo až omnoho neskôr. Ako si vie asi každý predstaviť, nebolo to žiadne pohodové a sedavé zamestnanie a ľudia pracujúci v týchto lomoch museli mať nie len silné ruky a svaly, ale tiež silné nervy. V rokoch 1944 - 1963 sa na Amerike ťažba pomaly a hlavne postupne končí a lomy začínajú zarastať trávou a stromami. Priezračné oko na ich dne potom láka – napriek zákazu - každé leto desiatky a desiatky milovníkov polihovania pri vode, ktorí preliezajú zátarasy a dole sa dostávajú pomocou lán.

Kde sa vzala Amerika v Česku?

Ono sa im vlastne ani niet čo diviť. Vodná hladina sa javí ako veľké nenásytné rybie oko nasmerované k nebu a odráža od sebe snáď všetko utrpenie tých, ktorých práca v lome živila. Avšak nie len romantici a trampi sú vábení do náruče Ameriky. Už krátko po zatvorení lomu sem začali prichádzať tiež odborníci na slovo vzatí – botanici, paleontológovia, geológovia a dokonca aj speleológovia. Všetci chceli na vlastné oči vidieť tento zázrak prírody a okúsiť, čo konkrétne im ponúka. Všetci si ho chceli aj pomenovať. Preto sa dnes stretávame s toľkými názvami danej oblasti – Amerika, Príroďák, Kazateľňa atď. Ale miesto je to stále len jedno jediné.

Jesenný ragtime

Najkrajšie bývajú lomy Ameriky v jeseni. V mierne sychravom počasí sa strmé svahy tamojších skál obrastené stromčekmi, pokrivenými ako ľudský charakter, prezlečú do pestrofarebného kabátu a pohojdávajú svojimi flitrami vo vetre ako modelky bokmi na predvádzacom móle. Navyše tu nadšený obdivovateľ miestneho kraja väčšinou nestretne ani živú dušu – len sem tam prejde okolo výletník so psom. A tak sa dá skutočne pokochať pohľadom na prázdny lom, ktorý inak cez leto okupujú davy. Nikoho nič neruší – nad hlavami sa tu miesi šum vtáčích krídiel s bručaním motorového rogala a človek ako by aj z tej veľkej výšky videl odlesk svojej vlastnej tváre v blyštiacej sa hladine.

Voda temnej nátury

Amerika svojim názvom i blahosklonným pokojom vyvoláva v človeku túžbu ísť ďalej a vidieť viac. Možno je to aj vďaka jej úplnej vyrovnanosti. Všetko je tu tak, ako má byť – hladké skaly dávajú tušiť, čo sa tu pred časom dialo. Tráva naokolo len hanblivo ponúka malý odpočinok pred tým, než vám pod nohami zaškrípe štrk a palec sa otrasie pod náporom prvej studenej kvapky vody. Vlnky tu nehľadajte – voda je len zrkadlom ľudskej histórie. A jej odtiene farieb od tyrkysovej cez tmavo zelenú až po čiernočernu dávajú tušiť, že sa v nej dá veľmi dobre stratiť hlavu aj dušu.

Naša česká Amerika na Karlštejnsku nie je ani sen ani raj na Zemi. Je to svedok minulosti, ktorý si vás pripúta svojimi ramenami rovnako rýchlo a neodškriepiteľne, ako spútajú americkí indiáni bieleho votrelca, ktorý sa vydal na ich územie. A ani jeden zo zmieňovaných zajatcov už nemá šancu z tohto zovretia len tak vykĺznuť.

Text/foto: Zuzana Dastychová     

Video: Zuzana Dastychová

Preklad: O. Kubáčková