Krušné hôry
Horské pásmo, ktoré vytvára prirodzenú severozápadnú hranicu s Nemeckom, sa tiahne v dĺžke 130 km. Svojou šírkou potom zďaleka prekonáva 20 km a svojou rozlohou 1607 m² sa rozkladá na území, ktorého podstatná časť zasahuje do susedného Saska. Geomorfologicky sa Krušné hory delia na Klínovecú a Loučenskú hornatinu. Celý systém je potom súčasťou tzv. Krušnohorskej sústavy, ku ktorej patrí okrem vlastných Krušných hôr aj Smrčiny, na jz., Slavkovský les na jz., ďalej Podkrušnohorská panva na jv., rozdelená Doupovskými horami na časť západnú a východnú a lemovanú pri svojom jv. okraji sopečnými vrcholmi Českého stredohoria a na východe pri Labi, Děčínským mezihorím. Samotnou hranicou hôr je na severovýchode Nakléřovské sedlo u Tisej. Od Smrčín na juhozápade ich oddeľuje sedlo Lubsko. Svahy na českej strane sú relatívne strmé, padajúce do tektonickej depresie podkrušnohorských panví. Na nemeckej strane je horské úbočie oveľa pozvoľnejšie. Priemerná výška pohoria len mierne presahuje 700 m, s tým, že východná časť hôr je relatívne nižšia a jej vrcholky nedosahujú výšku ani 1000 m n.m. Západná časť je tvorená Klínoveckou (Jáchymovskou) hornatinou s dominantou hory Klínovec (1244 m n.m.), ktorá je podstatne vyššia. Krušné hory svojim geopodložím patia k tzv. krušnohorskému kryštaliníku, ktorý je súčasťou starého jadra Českého masívu. Základ tvoria veľmi bohaté rudné ložiská, a preto boli hory často nazývané Rudohorie.
Geológia
Geologická história Krušných hôr začína v predprvohornom období, kedy podložie začali vytvárať najstaršie usadeniny a vyvreliny. Tie sa neskôr vplyvom tlakov a tepla v hĺbke zemskej kôry pozvoľna pretvorili na tzv. šedé a červené ruly – železnorudné horniny. Geomorfologický vývoj celej sústavy bol silne ovplyvnený až v období treťohornej zlomovej tektoniky, ktorá spôsobila silné poklesy na juhovýchodnej strane pohoria a vznik jazerných depresií, ako napr. Komořanské jazero na Mostecku. Pohyby na zlomových líniách, ktoré sa niekoľkokrát opakovali, uľahčili aj prácu povrchovej vode, a prispeli tak k vzniku hlbokých priečnych dolín, ako je údolie Jáchymova a mocných kamenistých polí aj iných zvetralín na horských svahoch. Celé pohorie potom má ráz náhornej plošiny, a práve pre svoj zlomový charakter, ktorý sa oveľa viac prejavuje na českej strane hraníc. Vplyv susednej bohatej tektonickej oblasti Českého stredohoria len prispel k vyzdviženiu krušnohorskej kryhy na úkor východného predpolia, tak vznikli Sokolovská a Mostecká panva, ktoré sa o milióny rokov neskôr stali bohatým zdrojom nerastných surovín, najmä rudy, uránu a hnedého uhlia, ktorého ťažba a spracovanie viedla k devastácii svojich materských Krušných hôr.
Podstatnú časť pohoria tvoria jej hydrologický význam. Celá oblasť Podkrušnohoria je bohatá na veľmi cennú vriedlovú aktivitu a liečivé vývery minerálných vôd. Územie Krušných hôr je odvodňované na južnom úbočí riekami Ohře a Bílina. Hlavnú vodnú os tvorí práve Ohře, ktor%
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Viete, že? Najväčší stroj ČR
Súvisiaca fotogaléria
ČR, Krušné hory: banícka, kultúrna krajina UNESCO
ČR: Komáří vížka
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.