Južné Slovensko: Komárno – hraničné mesto na ľavom brehu Dunaja I.

Vo východnom cípe Žitného ostrova, pri sútoku Dunaja a Váhu, leží mesto Komárno, známe nielen vďaka bohatej histórii, množstvu historických budov, sôch či pamätníkov, ale tiež vďaka pohode a pokoju, ktoré mesto na návštevníka priam vyžaruje. Snáď ako jediný nedostatok by sa mohol niektorým javiť fakt, že maďarčinu je tu počuť viac ako slovenčinu. Aj väčšina nápisov, či už na obchodoch, reklamných pútačoch alebo aj jedálnych lístkoch v reštauráciách, je napísaná dvojjazyčne či dokonca iba po maďarsky. Maďari a Slováci tu však nažívajú v mieri a pokoji, takže po krátkom čase sa tu budete cítiť ako doma určite aj vy. Na ľavom brehu Dunaja leží slovenské mesto Komárno a na pravom, čo by kameňom dohodil, sa rozprestiera rovnomenné maďarské mesto. Domáci preto v hovorovej maďarčine používajú na označenie slovenského Komárna názov Észak Komárom, čiže Severné Komárno. Obe mestá sú prepojené mostmi, železničným aj cestným.  

Na skok do histórie

Komárno sa môže pýšiť veľmi dobrou strategickou polohou, avšak osídlenie ľavého brehu Dunaja nebolo až také jednoduché. Časté povodne, kolísanie výšky vody v koryte Dunaja, či nestabilný riečny breh, to sú len niektoré z prekážok, ktoré museli ľudia žijúci v tomto regióne v minulosti prekonať. Archeologické nálezy dokladujú sústavné obývanie územia už od staršej doby bronzovej. Žili tu Kelti, neskôr nablízku Rimania, v čase sťahovania národov sa tu zdržiavali Avari. Po rozpade ríše Avarov sa moravskoslovenské kmene snažili podmaniť si Frankami neobsadené avarské územie. Na konci  9. storočia prichádzajú do Karpatskej kotliny, ktorú sa im postupne podarilo ovládnuť, maďarské kmene. Prvá písomná zmienka o usadlosti rozprestierajúcej sa na území dnešného Komárna pochádza z roku 1037. Vtedy kráľ Štefan daroval prievozný a jarmočný výťažok usadlosti kláštoru v Bakonybéli. Jednou z historicky najvýznamnejších písomností bola listina kráľa Bélu IV. z roku 1265, ktorou Komárnu udelil mestské práva. Privilégium slobodného kráľovského mesta však Komárnu udelila až Mária Terézia. Stalo sa tak v roku 1745. V tom čase už bolo piatym najväčším mestom Uhorska. V roku 1763 zasiahla mesto ničivá prírodná katastrofa. Silnému zemetraseniu padlo za obeť takmer 300 domov a ďalších takmer 800 bolo poškodených. Odvtedy sa v tejto oblasti zatriasla zem už mnohokrát, no našťastie sa už nikdy nezopakoval tak katastrofálny scenár. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR rozdelila štátna hranica na Dunaji nielen historickú Komárňanskú župu, ale tiež samotné mesto Komárno. To bolo ešte na pár rokov podľa protokolu viedenskej arbitráže z roku 1938 spojené s pravobrežným Komárnom (Komárom). Počas druhej svetovej vojny bolo mesto neraz bombardované a od roku 1945 sa opäť stala ľavobrežná časť Komárna hraničným mestom Československa. K hospodárskemu rastu mesta výrazne prispela novovybudovaná lodenica, ako aj dynamický rozvoj priemyslu a hlavne poľnohospodárstva.

Dnes môžete v Komárne obdivovať mnoho historických budov, sôch, pamätníkov, ako aj najväčší, najzachovalejší a najvýznamnejší pevnostný komplex na Slovensku, či Nádvorie Európy, ktoré symbolizuje spolupatričnosť národov nášho kontinentu . Kam všade by mali viesť vaše kroky pri potulkách po Komárne sa dočítate nabudúce.

Text a foto: O. Maňáková