Jaskyňa na Špičáku

Dvojposchodový jaskynný systém tvorí: sústava puklinových chodieb a dómov, koróznej jaskyne a dodnes nepreskúmané, z väčšej časti zatopené, spodné poschodie. Jednotná úroveň stropov sprístupneného horného poschodia vypovedá o dlhodobom pôsobení podzemných vôd.

Dva vchody do horného poschodia sa nachádzajú v dnes už opustených kryštalických vápencových lomoch pod skalami. Starší vchod leží v hlbokom skalnom záreze, pravdepodobne už od stredovekého kameňolomu. Štôlňa, ktorá funguje ako druhý vchod, je východnejšie položená a umelo vyrazená z mladšieho kameňolomu.

V tesnej blízkosti štôlne (druhého vchodu) vedie 34 metrov dlhá puklinová chodba, v ktorej sa priamo uprostred nachádza 4 metre hlboká priepasť , ktorá je jediným miestom jaskynného systému, kde je možné zostúpiť k hladine vody spodného poschodia.

O 40 metrov ďalej vedie 32 metrov dlhá puklinová chodba so srdcovitým profilom, s názvom U Kalvárie.

Z tejto chodby vedie odbočka, na ktorej sa nachádza 6 metrov hlboká priepasť s názvom Obrí hrniec.

Na dne jaskyne vápencové bloky delia miestnosť na dve časti. Na stenách týchto priestorov sú výrazné vertikálne žliabky, vytvorené stekajúcou vodou. Dóm pôvodne zdobili kužeľovité a paličkovité stalagmity. Kvaple však návštevníci počas dlhoročného sprístupnenia jaskyne pre verejnosť odlámali.

Na východnej strane jaskyne sa nachádza dóm s názvom Kút nádeje, z ktorého vybieha posledná odbočka 20 metrov dlhej puklinovej chodby.

Priečne profily chodieb vytvárajú podzemné jazerá s tvarom trojuholníka, s vrcholom obráteným dole a základňou, ktorá ležala v úrovni vtedajšej spodnej hladiny podzemných krasových jazier.

Prvky výzdoby:

- steny celej jaskyne sú pomaľované symbolmi, iniciálami, kresbami a podpismi

- jaskyňa je známa výskytom sintrovej hmoty zvanej „nickamínek“, ktorý vytvára povlaky na

  stenách a stropoch od v hrúbke niekoľkých milimetrov až do 2 - 4 centimetrov

Viac o jaskyniach a ich pôvode nájdete TU

Spodné poschodie je dodnes nepreskúmané a úplne zaplavené, s horným poschodím komunikuje iba úzkymi vertikálnymi komínmi a kanálmi. Väčšina spojovacích komínov a kanálov je buď zasypaná či zaplnená horninou, alebo príliš úzka.

Zaujímavosti:

- Jaskyňa na Špičáku je najstaršia písomne doložená jaskyňa v Českej republike - prvá zmienka o jaskyni je doložená z roku 1430 a to v inštrukcii pre zlatokopov a prospektorov

  banského revíru a ryžovísk v Zlatých horách

- najstaršie dochovaný letopočet je z roku 1519, vyrytý na stene jaskyne

- podzemné priestory zrejme slúžili po celé stáročia aj na náboženské obrady, príležitostne

   ako úkryt alebo príbytok pustovníka

- celková dĺžka sprístupnenej a zároveň bezbariérovej trasy je 220 metrov

- jaskynné priestory sú dlhé 400 metrov

- teplota v jaskyni 7 až 9 °C

- jaskyňa je významným zimoviskom letúnov, dlhodobo sa tu vyskytuje 7 druhov

Text: Tereza Flašková

Zdroj: Jeskyně (Edice Chráněná území), RNDr. Jaroslav Hromas a kolektiv

Preklad: O. Kubáčková