Indonézia VI.: Expedícia 2011 – Borobudur, duchovno a realistické divadlo
Ráno nás Wudy vyzdvihol v hoteli. Prišiel na novom mikrobuse, s ktorým už žiadne problémy neboli. Mal zaujímavý spôsob rozprávania, po každej tretej vete cítil akúsi povinnosť sa zasmiať. Spočiatku mi to bolo dosť divné, ale neskôr som si zvykol. Z Wudyho sa postupne vykľul naozaj zaujímavý človek a skvelý sprievodca. „Wudy, bol si už v nejakej krajine okrem Indonézie?“ spýtal som sa. „Bol som, chachacha, bol som v 32 krajinách, pracoval som ako námorník.“ A tak poznal Európu, Benátky, všetky náboženstvá. Jeho výklady a pohľad na svet boli naozaj zaujímavé, veľa nám pomohli objasniť, na veľa vecí poskytli pre nás možno až šokujúci alebo aspoň veľmi prekvapivý a nový pohľad. Bol to budhista, môj rovesník a vegetarián, večne usmiaty.
Stretnutie s monumentom
A tak sme nastúpili k Wudimu do mikrobusu a vydali sme sa na prehliadku najväčšej budhistickej stavby na svete a zároveň najväčšieho monumentu na južnej pologuli – na prehliadku chrámu Borobudur. Po ceste sme prešli dedinami zničenými počas posledného výbuchu sopky Merapi. „Zahynulo pritom, chachacha 300 ľudí. A tento dom je starostov, on povedal, že neodíde, chacha, a tiež zahynul,“ zvestoval nám Wudy.
Borobudur bol dlhé stáročia kopec hliny, o ktorom miestny obyvatelia hovorili, že je svätý, ale ktorý ani ich príliš nezaujímal. Zmenilo sa to počas krátkej anglickej vlády po porážke Napoleona. Akýsi anglický expedičný oddiel v čele s anglickým dôstojníkom Borobudur objavil bujne rastúce rastliny a stromy, ktoré nechal odstrániť a samotný chrám nechal akoby vykopať spod nánosov. Následne na to sa holandskí archeológovia pustili do výskumu a chrám začali reštaurovať. Je to úžasná stavba, skladá sa zo šiestich hranatých poschodí a troch kruhových, na ktorých je v kopulách (menšie svätyne, tzv. stúpy) ukrytých 72 Budhov v životnej veľkosti. Symbolizuje to spojenie Zeme s Vesmírom. Boli sme tam v nedeľu, bolo tam mnoho návštevníkov, hlavne detí. Pre ne sme boli my, obyvatelia Slovenska (Slovakia, small but nice country in the middle of Euroupe), väčšou atrakciou ako všetci Budhovia. „Pane, môžem sa s Vami odfotiť?“ pribehla za nami a samozrejme po anglicky na nás spustila tak trinásťročná školáčka s mobilom. Aj ja, aj ja. A tak sme s úsmevom pózovali deťom, pre ktoré to bol naozaj zážitok. A pre nás tiež. Bolo to skvelé, celá atmosféra chrámu Borobudur, množstvo návštevníkov, detí, úsmevov a dobrej nálady spolu s výkladom Wudyho, naozaj nezabudnuteľné.
Nádych duchovna
Do stien chrámu sú vytesané scény zo života princa Siddhartha, ktorý najskôr poznal život len spoza stien jedného zo siedmich palácov, ktoré mu patrili. Keď raz náhodou uvidel ľudí chorých, starých, malomocných, rozhodol sa, že musí život spoznať taký aký je. Odišiel z paláca, žil životom mnícha a postupne vypracoval zásady, na ktorých dnes stojí budhizmus – označovaný ako jediné ateistické náboženstvo sveta. Nevyznáva nijakých bohov, nerieši otázky koľko anjelov sa zmestí na hrot ihly a ako sa má prežehnávať. Na rozdiel od kresťanstva sa sústreďuje nie na boha, ale na človeka a na jeho psychiku. Určuje zásady, ktorými sa má človek riadiť ak chce žiť vyrovnane, spokojne a šťastne. Vychádza z hinduizmu, ale zavrhuje jeho kasty a predurčenosť. Svet chápe ako jeho odraz v našej mysli. „Dom existuje len vtedy, keď ho vnímame a preto je súčasť našej existencie. Nebudeme ho ničiť, ničili by sme samého seba,“ povedal nám Wudy. V Európe pribil nemecký teológ a reformátor Martin Luther na dvere kostola vo Wittenbergu svoje tézy, vyhlásili ho za kacíra, vznikol rozkol v kresťanskej cirkvi a v dôsledku toho tridsaťročná vojna, pri ktorej zahynulo 30% obyvateľov.
Budhizmus má rôzne výklady, rôzne školy, ale je absolútne tolerantný, žiadna náboženská vojna známa z histórie nie je. Sústreďuje sa na človeka, hovorí to, že či si vyrovnaný, spokojný a šťastný nezávisí od toho čo máš ani od toho kým si, závisí to od stavu tvojej mysle.
Poobede sme si ešte stihli prezrieť sultánov palác v Yogyakarte. Vrátane háremu. Už ale dlho nefunkčnému, posledné generácie sultánov sa už potešenia vlastniť hárem vzdali. O to statočnejšie bojovali proti Holanďanom, a tak Yogyakarta tvorí v štátnom usporiadaní Indonézie výnimku. Na čele provincie nestojí totiž demokraticky zvolený guvernér, ale sultán, potomok predošlých vládcov.
Divadlo, na aké našinec nie je zvyknutý
Na večeru nás odviezli na kočoch s pohonom s výkonom jednej konskej sily, teda s reálnym živým koňom a s vodičom, teda pohoničom. Najzaujímavejšie pritom bolo práve správanie sa pohonnej jednotky – koňa. V tom neuveriteľnom chaose miestnej dopravy sa správal pokojne, reagoval na každý povel pohoniča a miestami sa zdalo, že ho ani nepotrebuje. Priviezol nás do reštaurácie, kde sme dostali výbornú večeru za spevu miestneho umeleckého súboru zostaveného zo speváčky a bubeníkov. Musím sa s ospravedlním priznať, že zvuky, ktoré vydávali, mne spev nepripomínali.
Po večeri sme sa v malom amfiteátri pri reštaurácii pozreli na divadelné predstavenie Rámájana, propagovaného ako Rómeo a Júlia. Je to ale staroindický hrdinský epos z doby pred tritisíc rokmi. Spočiatku som dosť trpel, nakoniec aj v divadlách na Slovensku dosť často trpím. Postupne som sa ale zapozeral do výjavov na javisku plných farieb, nasadenia a artistických vložiek. Nevidel som ešte v divadle, aby herci po sebe strieľali z luku reálnymi šípmi, založili na javisku skutočný oheň, v ktorom sa váľali alebo liezli po streche a skákali z nej kotúľ letmo, priamo na kamennú podlahu. Zatlieskali sme postojačky a odfotili sa s hercami.
Text a foto: Stanislav Lupták
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
Indonézia I.: Expedícia 2011 – cesta do krajiny ostrovov
Indonézia XII.: Expedícia 2011 – Posledný oddychový deň pri mori a odlet domov
Indonézia XI.: Expedícia 2011 – Cyklovýlet od jazera Batur do mesta Ubud
Indonézia X.: Expedícia 2011 – Relax pri mori a spoznávanie džungle
Indonézia IX.: Expedícia 2011 – Nezvyčajné obydlia a drevárska zručnosť obyvateľov Bali
Indonézia VIII.: Expedícia 2011 – Oddychový deň na Bali
Indonézia VII.: Expedícia 2011 – návšteva chrámu Prambanan, hinduizmus a jeho filozofia
Indonézia II.: Expedícia 2011 – Jakarta, mesto plné života
Indonézia V.: Expedícia 2011 – presun vlakom do mesta Yogyakarta
Indonézia IV.: Expedícia 2011 – Kráter Domas a návšteva čajovej plantáže
Indonézia III.: Expedícia 2011 – Botanická záhrada a safari cestou do mesta Bandung
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.