Indonézia IX.: Expedícia 2011 – Nezvyčajné obydlia a drevárska zručnosť obyvateľov Bali
Po dni vegetovania v rezorte pri mori sme nastúpili do mikrobusu, zapli klimatizáciu a vydali sme sa na Bali, presnejšie do jeho historického hlavného mesta – Ubudu. Základné pravidlá dopravy, ako sme ich poznali na Jáve sa nezmenili. A ani hustota dopravy. Rovnako hustá bola aj zástavba. Bali od severu k juhu meria necelých 120 km, od východu na západ asi 150. Myslím, že nedosahuje ani rozlohu západného Slovenska, a ešte jeho dosť podstatnú časť tvoria sopky a prírodné rezervácie, a napriek tomu podľa posledného sčítania obyvateľstva tam žijú už 4 milióny ľudí. Takže pôda v obývateľnej časti je buď zastavaná alebo ju tvoria ryžové polia, ale tie sú až ďalej na sever.
Zvláštne obydlia
Čo sa ale zmenilo bola architektúra domov. Dom na Bali je pre nás naozaj zvláštny. Dá sa zaň pokladať celá plocha, ktorú rodina obýva. Od ulice je oddelená murovaným plotom, ktorý je prerušený vstupnou bránou. Brána nemá dvere, len postranné časti, ktoré musia byť dosť vysoké. Tým sa zabezpečí, že zlí duchovia sa dnu nedostanú. Ľudia a psi áno, pre nich je brána rovnakou prekážkou ako pre nás dvere bez dverí. Vo vnútri je postavených niekoľko domčekov. Prvým je kuchyňa, nemá okná ani komín, šporák tvorí ohnisko. Celá výbava vo vnútri kuchyne tomu zodpovedá, je čierna od dymu. Druhým domčekom je potom spálňa rodičov a ďalším detská izba. Na rodinné oslavy sa používa ďalšia stavba bez stien – niečo ako náš altánok. No a dosť veľkú časť plochy obydlia vypĺňa rodinný chrám. Je to ohradená časť s bránou rovnakého typu ako je pri vchode do obydlia. Vnútri sú sochy rodinných bôžikov, ktorým neustále treba prinášať obety. Obeta je mištička s kvetmi a vonnou tyčinkou, ale aj so zvyškami ryže alebo inej potravy. Obety sa nosia a ukladajú všade. Je to asi dôležité. Jeden z našich sprievodcov mal obetnú misku aj na prístrojovej doske v aute.
Po ceste sme sa zastavili v jednom z takýchto domov. Okrem spomenutých stavieb mal ešte aj domček na ryžu. Tiež bol bez stien, ryža bola uskladnená rovno pod strechou. A pod ňou sa lenivo povaľovala najnižšia kasta, teda pes domáci.
Neuveriteľní drevorezbári
Po niekoľkých kilometroch sme sa zastavili v drevorezbárskej dielni. Videli sme pri práci ľudí, ktorí sedeli na zemi v tureckom sede, nohami ako zverákom si pridržiavali kus dreva a dlátom ho opracovávali. To by ešte bolo normálne, to sa dá. Môžem si zobrať kus dreva, po turecky si sadnúť, prichytiť si ho nohami a opracovať ho. Čo bolo skoro neuveriteľné, bol výsledok takejto činnosti. Dokonalé a neskutočne zložité sošky Budhu, Šivu alebo hocikoho a hocičoho iného. Popamäti. Bez obrázkov, náčrtkov, projektov. „Dedí sa to z otca na syna,“ povedal Mate, „a robí sa to po pamäti.“ Pracovať by som tam nechcel. S mojou pamäťou.
Nákupy a relax po Balijsky
Ďalej nás očakávalo mesto Ubud. Bývalé hlavné mesto. Pobudli sme tam krátko, pamätám si obchody pri ceste, milión ľudí a Jarka si kúpila blúzku. A Maroš si kúpil nožík v drevenej pošve, ktorá bola z toho najkrajšia. Aby s nožíkom nezaútočil na pilota, odobrali mu ho neskôr na letisku v Singapure.
Po ďalších kilometroch sme sa dostali k poslednému miestu výletu – do Padangu. Zobrali sme okuliare a plutvy a skočili do mora, ktoré bolo 100krát krajšie ako pri našom rezorte. Razom sme sa ocitli v akváriu. Ryby a rybičky všetkých farieb, čistá voda. Bolo to krásne miesto. Keď som vyšiel z vody, už ma tam netrpezlivo čakala masérka, ktorej som sľúbil, že keď vyjdem z mora, dám sa vymasírovať. Aj som sa dal a keďže môj príklad nasledovala aj Jarka 1 a Jarka 2, dostal som grátis prídavok. Masérka mala aj s topánkami sotva 40 kg, ale ruky mala pevné a presne našla miesta, ktoré bolo treba nájsť.
Navečerali sme sa pri mori v českej reštaurácii so slovenskou vlajkou a s hodinami, ktoré išli dozadu. Domov sme sa dostali po diaľnici pomerne rýchlo.
Text a foto: Stanislav Lupták
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok
Súvisiace články
Indonézia I.: Expedícia 2011 – cesta do krajiny ostrovov
Ľudia na Bali sú priateľskí, a to si turisti veľmi vážia
Ľudia na Bali sú priateľskí, a to si turisti veľmi vážia
Indonézia XII.: Expedícia 2011 – Posledný oddychový deň pri mori a odlet domov
Indonézia XI.: Expedícia 2011 – Cyklovýlet od jazera Batur do mesta Ubud
Indonézia VIII.: Expedícia 2011 – Oddychový deň na Bali
Indonézia II.: Expedícia 2011 – Jakarta, mesto plné života
Indonézia X.: Expedícia 2011 – Relax pri mori a spoznávanie džungle
Indonézia VII.: Expedícia 2011 – návšteva chrámu Prambanan, hinduizmus a jeho filozofia
Indonézia VI.: Expedícia 2011 – Borobudur, duchovno a realistické divadlo
Indonézia V.: Expedícia 2011 – presun vlakom do mesta Yogyakarta
Indonézia IV.: Expedícia 2011 – Kráter Domas a návšteva čajovej plantáže
Indonézia III.: Expedícia 2011 – Botanická záhrada a safari cestou do mesta Bandung
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.