Francúzsko, Paríž XXXIII.: Louvre a Malý víťazný oblúk

Arc de Triomphe du Carrousel, ako sa po francúzsky nazýva Malý víťazný oblúk, bol postavený v roku 1809 na príkaz samotného Napoleona. Na rozdiel od „veľkého“ Víťazného oblúku je prechodný zo všetkých štyroch strán a na reliéfoch zobrazuje bitky z roku 1805, ulmskú kapituláciu v roku 1807 a oslavuje víťazstvo francúzskej armády v známej bitke pri Slávkove. Na vrchu tohto architektonického diela sa na nás pozerala tzv. Kvadriga (dekoratívna plastika) zobrazujúca Bronzové kone Konštantína I. Zaujímavosťou je, že sa jedná o kópiu záprahu, ktorú by ste našli v bazilike sv. Marka v Benátkach.

Predzvesť zaujímavých poznávateľských zážitkov v podobe "víťazného oblúka" nás nadchla natoľko, že sme sa rýchlim krokom presunuli k presklenej pyramíde, ktorá je vstupnou bránou do Múzea Louvre. Cítili sme sa ako vo filme Da Vinciho kód, ktorého predlohou bola rovnomenná kniha od amerického spisovateľa Dana Browna. 

Na náš údiv po krátkom čakaní v rade, sme sa ocitli v obrovskej modernej pyramíde, ktorá bola poprepájaná eskalátormi. Jedným z nich sme sa nechali zviesť do podzemia, v ktorého strede boli informácie, a okolie tvorili pokladne a vstupy do jednotlivých pavilónov.

Uvedomujúc si fakt, že sa nachádzame v jednom z najväčších múzeí sveta a srdci Paríža, chvíľku sme zostali len ticho stáť a nasávali tak atmosféru tohto miesta. Okolo nás prúdili davy turistov a sprievodcov.

Po chvíľke rozjímania sme si sadli a začali študovať skrátenú históriu stavby, ktorá bola kedysi hlavným sídlom francúzskych kráľov, až kým kráľ Ľudovít XIV. nedal postaviť Versailles. Palác vznikol v období vrcholnej renesancie na mieste, kde pôvodne stál stredoveký hrad. Na jeho fasáde sa prejavujú prvky renesancie, klasicizmu aj baroka. Veľdielo sa postupne rozrastalo a spojilo dve kráľovské sídla, a to „pôvodný“ Louvre a Tuillerijský palác, ktoré boli od seba vzdialené bezmála pol kilometra. Žiaľ, dnes už jeho plnú krásu nevidíme, keďže Tuillerijský palác podľahol požiaru v roku 1871.

Samotný Louvre pozostáva z viacerých častí. Od tzv. Starého Louvru so štvorcovým nádvorím „Cour Carréee“ sa vejárovito odvíjajú dve oproti sebe stojace galérie, ktoré sú v prvej polovici prepojené s ďalšími dvoma budovami, tvoriacimi  tzv. Nový Louvre. Každá z nich má po tri vnútorné nádvoria. Pokiaľ ste sa už teraz v opise stratili, nič si z toho nerobte. Našťastie navigácia po tomto ohromujúcom komplexe je zvládnutá na výbornú.

V čítaní histórie sme museli jednoducho prestať, nakoľko je tak rozsiahla, že by sme už v ten deň nestihli nič iné.  A tak sme odložili „študijné“ materiály a vydali sa v ústrety dobrodružstvu poznávania. V Múzeum Louvre (Musée du Louvre) sa totiž nachádza vyše 35 000 diel. Takže, keby ste sa chceli len na minútku zastaviť pri každom z nich, prehliadka  by vám trvala naozaj veľmi dlho.

Základ zbierky vytvoril kráľ František I. a od roku 1793 bola sprístupnená verejnosti. K výraznému rozšíreniu došlo už v roku 1800, a to najmä vďaka Napoleonovi Bonaparte. Pestrosť zbierok  je nevídaná. Viac ako 5000 maliarskych diel, štýlový historický nábytok, grafické či sochárske zbierky, to je len zlomok pozoruhodností, ktoré môžete očakávať.

Po zakúpení lístkov sme sa mohli vydať jedným z troch pavilónov, ktoré boli navzájom v istých miestach prepojené. Boli to pavilóny Richelie, Sully a Denon. Vyberať si, do ktorého z pavilónov zájdeme skôr, sme ani nemuseli, keďže sme podľahli davu, ktorý nás zaviedol k azda najnavštevovanejšiemu obrazu na svete. O aký obraz sa jedná a čo všetko sme ešte v Múzeu Louvre videli, si povieme už o týždeň.

Text a foto: PR, Oskár Mažgút