Francúzsko, Paríž XXV.: Invalidovňa – miesto vojnových veteránov

Sochy slobody

Keď sme sa nábrežím Seiny pomaly presúvali k ďalšej významnej pamiatke Paríža, stíhali sme popri tom obdivovať malebné okolie, ale aj čítať si z bedekra. Veľkým prekvapením bola pre nás informácia, že v Paríži sa nachádzajú štyri Sochy slobody, dokonca  možno až päť, pokiaľ rátame aj jej súčasti. Tá najznámejšia je samozrejme v New Yorku, do ktorého ju priviezli z Francúzska rozdelenú na 350 častí a vztýčili ju v roku 1886. Jej autorom je Frédéric Bartholdi a vnútornú konštrukciu navrhol Gustave Eiffel. Premiéra sochy, teda jej časti, sa uskutočnila v Paríži, a to v roku 1878 pri príležitosti konania Svetovej výstavy. Dnes tu môžeme nájsť aj zmenšenú kópiu, južne od Eiffelovej veže neďaleko mostu Pont de Grenelle. Napriek tomu, že dosahuje len 10 metrov pohľad na ňu pôsobí impozantne. Ďalšie Sochy by sme našli v Luxemburských záhradách, v Museé des arts et métiers či vo forme pochodne pri moste Pont de lʹAlma. Keďže Sochy slobody neboli našim cieľom, ich návštevu sme vynechali.

Invalidovňa a zlatá kupola

Po krátkej prechádzke nábrežím sme odbočili doprava, kde sa rozprestierali obrovské trávnaté plochy, ktoré miestni obyvatelia využívali na trávenie voľných chvíľ, či už športom alebo leňošením na dekách. Cez ich pomyselný stred viedla cesta, kde prúdili prevažne autobusy plné turistov. A na konci tohto zaujímavého priestoru sa hrdo týčila stavba Invalidovňe, ktorej najvýraznejšia časť – zlatá kupola vďaka dopadajúcim lúčom slnka žiarila ako šperk.

Po príchode na miesto sme zistili, že v budove sa nachádza hneď viacero múzeí a zaujímavých miest. Celý komplex dal v 17. storočí postaviť kráľ Ľudovít XIV., ako domov pre starnúcich francúzskych vojakov. Týmto im chcel vyjadriť vďaku za ich udatnosť v boji proti nepriateľom. Vojenskí veteráni sa tu mali doslova kráľovsky, dostávalo sa im tu to najlepšie víno i strava, bola tu zriadená aj nemocnica. Tá spolu s domovom pre vojnových veteránov tu sídli dodnes. V časoch najväčšieho rozmachu tu bolo neuveriteľných až 4000 veteránov. 

Zo spomínaných múzeí sa tu nachádza tzv. múzeum zbraní alebo armádne múzeum (Musée de lʹarmée), kde je možnosť vidieť vojenské zbrane, stroje, výstroj od doby kamennej až po súčasnosť. Potom sa tu nachádza Národný inštitút invalidov a nechýbajú tu ani hrobky či krypty vojnových generálov a hrdinov. Dozaista najznámejšou je hrobka Napoleona Bonaparte v krypte pod Mansartovým dómom („zlatou kopulou“). V dóme sa nachádzajú aj utajované vojensko-strategické modely veľkomiest, ktoré boli vyrobené ručne. K ich odtajneniu došlo len pred 40 rokmi.

K samotnej stavbe Invalidovne nám nedá nepovedať, že je to krásny historický komplex z 15 námestiami a dominantnou kupolou, ktorá je považovaná za triumf francúzskej barokovej architektúry. Vzorom tejto stavby bola Bazilika sv. Petra v Ríme. Jej okolie dotvárajú parky a parčíky a všade prítomné vojenské delá a iné pamätné monumenty.

My sme si návštevu tohto skvostu vychutnali len zvonka, aby sme mali o dôvod viac sa do Paríža ešte vrátiť. A tak plný „vojenských“ dojmov sme pokračovali putovať mestom ďalej. Našou nasledujúcou zastávkou bude Malý a Veľký palác, ale o tom si povieme až o týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút