Francúzsko, Paríž XXIII.: Elyzejské polia – svetová prestíž

Champs – Élysées alebo Elyzejské polia vznikli v roku 1667, ako predĺženie krásnych Tuilerijskych záhrad (Jardin des Tuileries). Tie po prestavbe siahali do polovice súčasného bulváru, čo sa zmenilo až o viac než sto rokov, kedy boli Elyzejské polia predĺžené až na úroveň Víťazného oblúka. A práve na tomto konci bulváru začala naša prehliadka. Široká, stromami lemovaná ulica ponúkala po oboch stranách obchodné domy, v ktorých sídlili tie najznámejšie módne, kozmetické či šperkárske značky sveta. Postupne sme prešli od Víťazného oblúka  až po Rond-Point. Cestou sme obdivovali a občas aj navštívili obchodné pasáže drogérií Guerlain, Sephora, legendárnu predajňu Louis Vuitton v dome číslo 101 či futuristický dom č. 42, kde firma Citroën vystavuje súčasné aj historické automobily pútavou formou. Ani ďalšia francúzska automobilka Renault neostala takpovediac v „hanbe“ a otvorila si tu ateliér v dome číslo 53. Z módnych domov nás uchvátili predajne Tommy Hilfiger, Disney či H&M a iné...

Champs – Élysées však nie sú len obchody, ale aj nádherné historické novinové stánky, art kiná, prestížne reštaurácie a cukrárne. Ani tu sme neodolali. Keďže na kino sme nemali čas a na luxusné reštaurácie peniaze, voľba padla na návštevu cukrárne. Bola ňou tá najznámejšia v Paríži – Ladureé. Na jej cukrárenské delikatesy nedá dopustiť ani jeden Parížan. Ladureé sa preslávila výrobou cukroviniek nazývaných makronky (macarons), čo sú vlastne dve „piškótky“ spojené s náplňou. Vyznačujú sa neuveriteľnou jemnosťou a pestrou paletou neónových farieb. My sme si ich nakúpili každý šesť.

Po tejto príjemnej zastávke sme míňali milé kaviarničky, kde väčšina stoličiek smeruje do ulice a nie oproti sebe, na čo sme u nás doma zvyknutí. V jednej z nich sme sa zastavili a vychutnali si malú, ale zato znamenitú šálku kávy. Pripojili sme sa tak k tzv. kaviarenskej kultúre, ktorá sa v Paríži pestuje už od nepamäti. Zaujímavosťou pre nás bola kaviareň a reštaurácia Le Fouquetʹs, ktorá je vyhlásená za historickú pamiatku a každoročne sa tu končí slávnostné odovzdávanie francúzskych filmových cien César. Pred týmto podnikom nechýba červený koberec a zlaté tabuľky známych hereckých osobností.

Názov Champs – Élysées znamená miesto posledného odpočinku pre duše hrdinov starovekého Grécka, kedysi sa tu pestovalo ovocie a zelenina, dokonca sa tu pásli ovečky, no dnes je centrom nákupného turizmu, ktorý občas prerušia nevšedné podujatia.

Preto sme sa až tak nedivili, že miestni obyvatelia bulvár nazývajú aj ulicou osláv. Každoročne sa tu totiž uskutočňuje posledná etapa s oceňovaním víťazov prestížnych cyklistických pretekov Tour de France, a tiež sa tu konajú veľkolepé oslavy štátnych sviatkov spojené s prehliadkou vojenskej pozemnej i vzdušnej techniky a armádnych príslušníkov. Oslavuje sa Deň Bastily, ale aj vítanie nového roka. Dokonca v roku 2010 premenili Parížania  na pár dní túto najrušnejšiu ulicu na pole, pričom odklonili celú dopravu. Pripomínali si tým skutočný pôvod potravín.

Elyzejské polia ešte neopustíme, teda skoro, ale vydáme sa na spoznávanie ich uličiek. V budúcej časti navštívime najdrahšiu ulicu sveta Montaigne, tzv. Plameň slobody a prejdeme sa opäť po nábreží Seiny.