Francúzsko, Paríž XIX.: Eiffelova veža a jej okolie I.

Táto 324 metrov vysoká železná dáma, ako ju mnohí ľudia familiárne volajú, sa v Paríži nachádza doslova všade. Ešte sme ani nevstúpili do mesta a už sa na nás usmievala z plagátov a reklamných pútačov. V každom stánku so suvenírmi na nás číhala, či už v podobe magnetiek, príveskov, pohľadníc alebo tričiek. Z času na čas sme ju zbadali aj naživo, hlavne pri potulkách nábrežím Seiny. Vždy na nás pôsobila čarovne až mysticky.

Stretnutie s Eiffelovkou

Stretnutie s Eiffelovkou bolo pre nás neopakovateľným zážitkom. Veľká železná stavba s veľkolepými nosnými oblúkmi, pod ktorými stáli tri rady návštevníkov túžiace dostať sa až na jej vrchol. A tak sme sa aj my zaradili do jedného z nich. Dlhé čakanie sme si krátili štúdiom. Eiffelova veža bola stavbou na zákazku postavenou pri príležitosti stého výročia Veľkej francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Jej autorom bol slávny Alexandre Gustave Eiffel. Spočiatku mala byť stavba postavená v Barcelone, no narazila na nepochopenie u miestnych zákonodarcov, a tak ju Eiffel ponúkol Parížanom a tí ju prijali. Začiatok jej výstavby sa datuje na rok 1887 a dokončená bola o dva roky neskôr, kedy sa v plnej kráse predstavila verejnosti. No vľúdneho privítania sa nedočkala. Vtedajší konzervatívni Parížania ju nazvali „kovovou špargľou“ či „továrenským komínom“ a autora označili za idiota. Keďže sa mala táto stavba po skončení výstavy demontovať, negatívne hlasy ustáli a výstava prebehla v poriadku. Našťastie veža tlaku verejnosti odolala, a to aj vďaka armáde, o čom si povieme neskôr, a dnes je vlajkovou loďou cestovného ruchu vo Francúzsku.

Prvé dve poschodia

Po dvoch hodinách čakania v rade nás výťah dopravil na druhé poschodie veže. Ani sme sa nenazdali a boli sme vo výške 115 metrov. Výhľad z tohto poschodia bol úžasný (dohľadnosť za dobrých podmienok môže byť až 70 metrov). Pokiaľ by sme neboli leniví, mohli sme sem vyšliapať aj peši. Na toto poschodie vedie približne 700 schodov. Na poschodí sa nachádzala výnimočná reštaurácia pomenovaná po známom francúzskom spisovateľovi – Jules Verne. O poschodie nižšie sa taktiež nachádzala reštaurácia, ale aj kaviareň, malé kino, zmenáreň a dokonca aj pošta. Zaujímavosťou je, že v zime medzi oceľovými nohami tohto kolosa vzniká klzisko pod holým nebom, kde sa môže vyšantiť až 80 korčuliarov.

Strecha Paríža

Keď už sme sa pokochali krásami oboch poschodí, vydali sme sa až na samotný vrchol, kde sa nachádzalo malé múzeum pripomínajúce históriu tejto stavby a jej zakladateľa. Až tu na „streche Paríža“ sme si uvedomili, aká to musela byť ťažká a náročná práca, vytvoriť takýto nevšedný architektonický skvost, kde sa použilo šialených 2 a pol milióna nitov. Zaujímavé bolo aj zistenie, že každých 7 rokov sa obnovuje náter, pri ktorom sa spotrebuje až 60 ton farby. Plní očakávania sme sa presunuli k okraju veže, odkiaľ sa nám naskytol širokotiahli pohľad na všetky dominanty Paríža, na rieku, na typické bulváre pretínajúce jednotlivé časti mesta a na parky a zeleň v okolí. Ľudia pod vežou sa zmenili na malé „mravce“ a autá na pohybujúci mikrosvet. Niet sa čomu diviť, však veža bola dlhých 41 rokov najvyššou stavbou sveta.

Stáli sme na symbole, ktorý bol stvárnený v tisíckach filmov a cítili sme sa povznášajúco. Nebyť toho čakania v radách, radili by sme tento zážitok medzi tie najkrajšie, aké sme v tomto meste miest zažili. Nad nami boli už len antény a vysielače, ktorým veža vďačí za to, že na svojom mieste stojí dodnes. Práve tieto technické vymožiteľnosti totiž využívala svojho času armáda, ktorá stavbu zakázala zbúrať. V súčasnosti je tu zriadená meteorologická stanica a vysielač pre 10 miliónov domácností.

Vďaka železnej konštrukcií dochádza každoročne v závislosti od počasia k rozpínaniu resp. nárastu veže až o 18 cm. Taktiež, pokiaľ fúka silný vietor, veža sa vychyľuje až o niekoľko centimetrov. Aj my sme napriek peknému a skoro bezveternému počasiu cítili malé chvenia. Eiffelovu vežu ročne navštívia milióny turistov, o čom sme sa presvedčili aj na vlastnej koži, a tak sa právom radí k najnavštevovanejším pamiatka sveta. Jej krása je často kopírovaná. Úplne prvá replika vznikla v Lyone. Ďalšie by ste mohli nájsť napríklad v Prahe (Petřín), v Las Vegas, v Chang-čou (Čína) a dokonca aj na Slovensku v malej prihraničnej obci Svrčinovec.

S Eiffelovkou sa ešte nerozlúčime. Už o týždeň si porozprávame o jej autorovi, významných udalostiach v jej histórií a poprechádzame sa aj po jej okolí.

Text a foto: Oskár Mažgút