Francúzsko, Paríž X. – múzeum dOrsay, domov impresionizmu

Pri raňajkách, kde sa podával tradičný croissant s kávičkou sme si naplánovali kam sa dnes vyberieme. Za cieľ sme si tento raz vybrali múzeum d'Orsay (Musée d'Orsay) a plavbu po Seine. A tak sme naše kroky nasmerovali k prvému z našich cieľov.

„Monetovo“ múzeum

Múzeum d'Orsay je doslova skvostom z vonka i z vnútra. Je akousi Mekkou impresionizmu. V tomto unikátnom múzeu sú diela, ktoré vznikli v rokoch 1848 až 1914. Nájdete tu slávne obrazy  Monetovej záhrady v Giverny či Rybník s leknami a japonskou lávkou (samotný Claude Monet je zakladateľom tohto umeleckého smeru), Hviezdnu noc od Vincenta van Gogha, dokonca aj Zberačov zvyškov úrody od Camilla Pissarria. Múzeum zachytáva doslova maliarsku revolúciu, ktorá sa udiala pred viac ako sto rokmi. Dovtedy boli uznávaní maliari len tí, ktorí realisticky zachytávali život a okolie. Všetko sa zmenilo príchodom novej parížskej generácie maliarov, ktorí sa prestali držať zaužívaných pravidiel a začali rozmazávať línie. Táto prvá fáza nového štýlu sa nazýva impresionizmus. Charakteristický je aj maľbou vo voľnej prírode, v tzv. plenéri , aby sa zachytili farby a svetlo v určitej časti dňa. Krátke ťahy štetcom, nanášanie farby priamo z tuby a nie z palety a pestrosť, to všetko dnes môžeme obdivovať. V druhej fáze prešiel tento štýl do takzvaného postimpresionizmu, kde sa využívali už len prvky z impresionizmu, ale v skutočnosti to bol základ pre vznik novodobých moderných umeleckých štýlov 20. storočia. 

Kasárne, palác, železničná stanica...

No trochu sme sa nechali uniesť vysvetľovaním, čo všetko v múzeu môžete nájsť a vidieť, a preto sa vráťme máličko späť.  Múzeum d'Orsay sa rozprestiera na ľavom brehu Seiny a jeho predná časť s výraznými hodinami a kamenným obkladom v eklektickom štýle smeruje k naproti ležiacim Tuilerijským záhradám.  Samotná budova je pompézna, či už stojíte pri nej alebo sa  na ňu pozeráte z diaľky. Kedysi  to bola železničná stanica, no ešte predtým to boli dve samostatné budovy slúžiace ako vojenské kasárne a Palác d'Orsay. Možno sa teraz pýtate, ako sa stal z budovy kasárni resp. železnice jeden z najkrajších stánkov umenia na svete?

Po druhej svetovej vojne, kedy boli priestory budovy využívané už len ako experimentálna divadelná scéna či priestor pre natáčanie filmov, skrsla myšlienka vytvorenia múzea umenia 2. polovice 19. storočia. Až v roku 1978 začali rekonštrukčné práce na bývalej železničnej stanici slúžiacej svojmu účelu do roku 1939. O osem rokov neskôr, presne 9. decembra 1986 bolo múzeum slávnostne dokončené a otvorené. Bývalú budovu železničnej stanice dodnes pripomínajú už len spomínané veľké hodiny.

Čo sa týka zbierok, ich prezretie sme uskutočnili bohužiaľ len veľmi rýchlo, a tak sme určite nevideli všetko. Jednotlivé expozície sa zameriavajú na francúzske umenie a okrem slávnych malieb sa tu dajú vidieť ukážky úžitkového umenia, rôzne sochy či architektonické modely. Zbierky boli premiestnené z troch múzeí, a to z Národného múzea moderného umenia, z Národnej galérie du Jeu de Paume a z múzea Louvre. V múzeu d'Orsay pravidelne pribúdajú aj nové diela a konajú sa aj rôzne tematické výstavy.

Určite si na návštevu tohto múzea vytvorte dostatok času, lebo len tak si vychutnáte jeho nevšednú atmosféru. My sme žiaľ tak nespravili a aj preto sa sem chceme určite minimálne ešte raz vrátiť. Napriek tomu, že sme veľa umeleckých skvostov nevideli, návštevy neľutujeme. Skôr naopak! Boli sme ňou nadšení. Plní elánu sme sa vydali k nábrežiu, kde sme si v malej pokladni zakúpili lístok na loď, ktorá nás povedie po Paríži trochu inak. Ale o tom si povieme až na budúci týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút