Francúzsko, Paríž VIII. – Rivoli, ulica významných stavieb

Veža sv. Jakuba

Veža sa nachádza uprostred zelene v malom parku. Význam tejto veže zdôrazňuje aj fakt, že je od roku 1998 zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, ako súčasť Svätojakubskej pútnickej cesty vo Francúzsku. Táto pamiatka má súvis aj s azda najznámejšími púťami do hlavného mesta španielskej Galície - Santiaga de Compostela, ale o tom si porozprávame niekedy nabudúce.

Ako sme sa dozvedeli, veža bola postavená v rokoch 1508 až 1522 ako súčasť kostola Saint-Jacques-la-Boucherie, ktorý sa nám žiaľ do dnešných čias nezachoval. Kostol slúžil predovšetkým cechu mäsiarov, čo naznačuje aj jeho názov Boucherie. Veža sv. Jakuba má za sebou strastiplnú minulosť. Bola v nej zriadená zlievareň, neskôr slúžila ako dominanta verejného parku a vplyvom počasia musela byť aj viackrát rekonštruovaná. Dnes ju možno pozorovať v plnej kráse. Vo vnútri veže sa nachádza socha fyzika Blaise Pascala, ktorý tu svojho času vykonával barometrické merania. Dodnes je na vrchole zriadená malá meteorologická stanica. A Pascal nebol jediný, koho krása veže opantala. Inšpiráciou bola aj pre spisovateľa Alexandra Dumasa. Ten ju zakomponoval do svojej divadelnej hry, ktorá nesie názov La tour Saint-Jacques-la-Boucherie.

Rušná ulica plná významných stavieb

Vežu sme síce z vnútra nenavštívili, no aj jej pozorovanie z vonku bolo pre nás nesmiernym zážitkom, ktorý by ste si nemali nechať ujsť ani vy na prechádzkach Parížom. Nadšení sme sa vydali ďalej po jednom zo známych parížskych bulvárov, konkrétne po Rue de Rivoli. Táto ulica bola postavená v dvoch etapách a spája východným smerom orientovanú ulicu Rue Saint – Antoine so západným Námestím Svornosti, po francúzsky nazývaným Place de la Concorde. Rue de Rivoli je preslávená značkovými a pomerne drahými obchodmi, významnými stavbami, ktoré sa popri nej nachádzajú a taktiež domom č. 206, kde žil v roku 1857 aj svetoznámi spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj. 

Nedá nám nespomenúť, že cestou po tejto rušnej ulici sme sa zastavili pri budove, ktorá niesla trochu svetský názov Samaritaine. S úžasom sme zistili (hlavne naše krajšie polovičky), že sa jedná o obchodný dom. A nie hoc aký, ale hneď najväčší v Paríži! Jeho predajná plocha dosahuje neuveriteľných 48 000 m². Obchodný dom bol založený v roku 1869. V tom čase ešte samozrejme nedosahoval takých rozmerov. Postupným skupovaním okolitých domov a následnou prestavbou v štýle secesie a od roku 1933 v štýle art deco, nadobudla stavba terajší úchvatný vzhľad aj rozmery. Vďaka týmto jedinečným prestavbám sú niektoré jej časti dodnes chránené ako historická pamiatka.  No ako to už býva, veľká budova si vyžaduje aj veľa peňazí. A tak v deväťdesiatych rokoch došlo k postupnému zmenšovaniu predajnej plochy a dokonca po roku 2000 aj k uzavretiu. Ako sme na mieste zistili, budova stále nie je plne funkčná, no v súčasnosti sa pracuje na projekte jej obnovy a využitia. Zaujímavosťou pre nás bola aj informácia, že názov obchodného centra pochádza od budovy vodného čerpadla, ktoré kedysi stálo blízko mostu Pont Neuf a bolo vyzdobené sochárskym dielom zobrazujúcim stretnutie Ježiša a Samaritánky pri Jakubovej (Jákobovej) studni.

Keďže sa žiadne nakupovanie nekonalo, presunuli sme sa opäť ďalej, tento krát ku kostolu Saint-Germain-l'Auxerrois, ktorý slúžil kráľovskej rodine k bohoslužbám. A práve tu sme sa prvý raz priblížili aj k jednému z najväčších múzeí sveta, k Louvru, ale o tom si povieme až o týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút