Francúzsko, Paríž VII. – námestia v okolí Centre Pompidou

Národné centrum umenia a kultúry Georgea Pompidoua, ako znie celý názov budovy, ktorá bola samotnými obyvateľmi prijatá kontroverzne, sa nachádza v parížskej časti Beaubourg. Ročne ju navštívi vyše 5 miliónov turistov. To už je naozaj dosť! Dokonca až 5 krát viac, ako očakávali samotní projektanti.

Rozprávková fontána

Keďže sme si o tejto pompéznej budove rozprávali minulý týždeň, dnes sa vydáme do jej okolia. Hneď pri hlavnom vstupe do múzea sa nachádza prvé námestíčko, ako inak lemované kaviarničkami a reštauráciami, kde si domáci, ale aj turisti v čase našej návštevy vychutnávali kávičku či obed. V strede tohto námestia sa nachádza doslova rozprávková fontána. Pýtate sa prečo rozprávková? Lebo na jej povrchu je nepravidelne rozmiestnených až 16 mechanických sôch, ktoré sa pohybujú a chrlia vodu všakovakým spôsobom. Ide vskutku o pestrú paletu gýču. Ženská pera, farebný papagáj, točiaci sa had a mnoho iných bizarností púta na seba pozornosť. Dielo bolo inšpirované hudbou Igora Stravinského, po ktorom je aj celý komplex pomenovaný. Toto dielo bolo pre nás tak nevšedné, že sme si na jeho okraj nachvíľu sadli a vychutnávali si tak pestrosť sôch v súlade s architektúrou Centra Pompidou.

Námestia po francúzsky

Čo až v takom súlade nebolo, boli dve budovy stojace v druhej časti námestia. Jedna z nich poskytovala doslova grafity stenu, ktorej dominovala obrovská hlava Salvadora Dalího a hneď vedľa nej stojí  gotický Kostol svätého Mederika. No neboli by to Francúzi, keby aj v tomto, pre našinca nepochopiteľnom spojení histórie s modernou, nenašli určitú dávku spoločného. Ako sme sa neskôr dozvedeli, kostol okrem duchovného života slúži aj kultúrnym účelom. Konajú sa v ňom koncerty, divadelné predstavenia a dokonca aj výstavy súčasného umenia.

Po vychutnaní si atmosféry Stravinského námestia sme sa presunuli na hlavné námestie, na ktorom sa nič nenachádza. Skonštatovali sme, že je to asi zámer, nakoľko toto námestie dodáva samotnému múzeu moderného umenia priestorovú dominanciu. Určite tí čo radi fotia, ocenia tento urbanistický zámer. Aj keď je toto hlavné námestie voľné, jeho okraje boli lemované stánkami s občerstvením a predovšetkým umelcami. Bolo to naše prvé blízke stretnutie s umením v Paríži. Väčšina z umelcov sa venovala maľbe portrétov a samotných dominánt Paríža, no našiel sa aj umelec, ktorý okoloidúcich strihal. Takýmto spôsobom ste mohli dôjsť zadarmo k futuristickému účesu. Našťastie nám sa takémuto okrášleniu podarilo vyhnúť.

Zo štvrte Beaubourg sme sa vydali uličkou Rue Saint – Martin k neskorogotickej Veži sv. Jakuba. Čo sme tam zažili a kam sme sa ďalej vydali, vám povieme už o týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút