Francúzsko, Paríž III. – história obkolesená zeleňou

Už po príchode do Paríža sme si všimli dve zaujímavé veci. Prvou z nich bola architektúra budov, ktorých výstavba siaha do 19. storočia, kedy sa slávny barón George-Eugèn Haussmann podujal na požiadanie samotného cisára Napoleona III. k doslova revolučnej prestavbe mesta.

Stavebná revolúcia

Keďže v tých časoch nastala veľká migrácia obyvateľstva z vidieka do miest kvôli hľadaniu práce, situácia sa razom stávala pre mesto kritická. Všadeprítomné preľudnenie spôsobovalo znečisťovanie ulíc a nárast kriminality. A práve Haussmann sa podujal tento nepriaznivý vývoj zmeniť.  Stredoveký Paríž dal takpovediac zbúrať. Za obeť padali nebezpečné budovy, ktoré nemali prístup svetla ani vzduchu, taktiež špinavé ulice a uličky. Nahradil ich výstavbou siete širokých bulvárov, postaral sa o rozdelenie mesta na mestské obvody a zmodernizoval kanalizáciu. Budovy dostali nový štandard, nakoľko barón chcel aby všetko, čo je v Paríži, vyzeralo dobre. Preto stanovil pravidlá pre ich výstavbu. Týkali sa výšky, balkónov, okien, stavebných materiálov a mnohých ďalších vecí. Vďaka týmto radikálnym zmenám si aj dnes môžeme vychutnať pohľad na elegantný a harmonický Paríž. Zaujímavosťou je, že barón Haussmann sa prestavbe venoval cez 20 rokov a prispieval aj z „vlastného vrecka“.

Zeleň, záhrady, história 

Druhou vecou, ktorá nás zaujala, bola všadeprítomná zeleň, aj keď z výškového pohľadu na Paríž by ste tomu len ťažko uverili. Ulice mesta či bulváre sú lemované typickými do obdĺžnikov zarovnanými stromoradiami prevažne z platanu, okolo Seiny sú zas oázy zelene pre trávenie voľného času a zabudnúť nesmieme ani na nádherné rozľahlé parky a záhrady, ktoré Parížania doslova milujú! My sme ich navštívili viacero a poviem vám, že ten pohľad na miestnych obyvateľov bez ohľadu na ich vek bol fascinujúci. Všetci boli akoby prenesení do vlastného sveta. Jedni behali, druhí pohodlne sedeli na lavičkách či stoličkách, zaľúbené páry sa zas prechádzali a tí najmenší naháňali. Okolo sa rozprestierala prekrásna kvetena, upravené trávniky a stromy, no jednoducho niečo úchvatné.

Keďže sme sa potulovali po Latinskej štvrti, kde sme navštívili aj azda najznámejšiu hrobku Paríža – Panteón a odkiaľ sme sa spleťou ulíc a uličiek presunuli do ďalšej historickej časti Saint-Germain-des-Prés, narazili sme aj na slávne Luxemburské záhrady, po francúzsky Jardin du Luxembourg. Tento neuveriteľne rozsiahli park je druhým najväčším v Paríži. Ponúka nevšednú prechádzku po štrkom vysypaných chodníčkoch alebo po udržiavaných trávnatých plochách. Vyzdobený je sochami, fontánami a inými umeleckými dielami. Jeho súčasťou sú stánky s občerstvením, ihriská a nespočetné množstvá lavičiek a stoličiek. Dominantou tohto vrcholného diela záhradnej architektúry je jazero v centrálnej časti spolu s Luxemburským palácom, ktorý bol postavený začiatkom 17. storočia. Teraz v ňom sídli francúzsky senát. My sme si prechádzku i posedenie v tomto parku naozaj vychutnali a vrelo ju odporúčam aj vám.

V Paríži sme navštívili aj záhradu Jardin Des Plantes, ktorá je v porovnaní z Luxemburským záhradami o niečo väčšia, nakoľko sa na jej území  nachádza botanická záhrada, malá zoologická záhrada, či budovy Národného múzea prírodnej histórie.  Založená bola už v roku 1635. Jej stred tvorí krásna promenáda lemovaná historickými budovami na jednej strane a pekne zakvitnutým parkom na strane druhej. Zaujímavostí má táto záhrada hneď niekoľko. Tak napríklad jej otváracie hodiny sa riadia východom a západom slnka, čiže je verejnosti prístupná v každom ročnom období inak alebo, čo sme sa žiaľ dozvedeli až neskôr, záhrada skrýva v sebe aj tajomné katakomby.

Záverom našej dnešnej púte po Paríži vás chcem pozvať k čítaniu aj ďalšej časti, kde sa vydáme na cestu k legendárnej katedrále Notre Dame.

Text a foto: Oskár Mažgút