Francúzsko, Paríž II. – mesto slávnych a múdrych

Naše putovanie Parížom sme začali v mieste, odkiaľ ešte aj dnes vychádza množstvo múdrych a vzdelaných ľudí. Toto miesto sa volá Latinská štvrť. Pomenovanie môže evokovať súvislosť s etnickým obyvateľstvom, no nie je tomu tak, pretože meno tejto známej parížskej štvrte vzniklo od latinského jazyka, ktorý sa používal a dodnes používa v oblasti vzdelávania.

Latinská štvrť - labyrint ulíc

Latinská štvrť leží východne od bulváru Saint-Michel, ktorý dal vybudovať barón Haussmann v 19. storočí. Spoločne s ulicou Rue Saint-Jacques tvorí historickú os Paríža siahajúcu zo severu na juh. Vďaka svojej polohe sa bulvár Saint-Michel stal v roku 1968 miestom pouličných bojov medzi políciou a študentmi. Dnes už našťastie dýcha francúzskym šarmom a nezameniteľnou atmosférou úchvatných fontán uprostred malých námestí, veľkých aj menších kníhkupectiev, obchodíkov s oblečením, hotelov, klasických kaviarničiek a samozrejme univerzitných budov. Zaujímavé bolo pre nás zistenie, že sa v istom bode pretína aj s nemenej známym bulvárom Saint-Germain, ktorý nesie pomenovanie podľa biskupa Germana a prechádza aj popri najstaršom parížskom opátstve Saint-Germain-des-Prés. Jeho pôvab sme síce zachytili len okrajovo, no napriek tomu môžeme povedať, že je vskutku nádherný.

V latinskej štvrti sa nachádza množstvo škôl, od tých základných, cez lýceá, až po slávnu univerzitu Sorbonna, ktorá je dodnes najväčším centrom vysokoškolského štúdia vo Francúzsku. Latinská štvrť je starobylým labyrintom uličiek, kde sa už od pradávna stretávali intelektuáli, vzdelanci a umelci, ktorí si tu mnohokrát dopriavali bohémsky spôsob života. Pri našej prechádzke uličkami tejto štvrte sme aj my nadobúdali pocit výnimočnosti, keďže toľko škôl pokope sa len tak ľahko nevidí. Veľmi nás zaujal fakt, že v súčasnosti študuje na univerzite Sorbonna cez 70 000 študentov. Niet sa čomu diviť, keďže túto školu navštevovali aj takí velikáni dejín, ako svätý Albert Veľký , svätý Bonaventura , svätý Tomáš Akvinský či Honoré de Balzac. Táto jedna z najstarších univerzít sveta bola založená v roku 1253 ako študentský internát pre hŕstku chudobných študentov francúzskym teológom Robertom de Sorbon. V rámci svojej histórie ovplyvňovala spoločenský život nielen vo Francúzku, ale aj mimo neho. Jej významné postavenie utvrdzuje aj fakt, že v roku 1431 schválila popravu Jany z Arku. Na pôde univerzity našiel svoj odpočinok aj slávny kardinál Richelie, ktorého hrobka je uložená v kaplnke sv. Uršuli. Samozrejme mohli by sme pokračovať ešte dlho po stopách histórie univerzity, ale teraz sa postupne presunieme k azda najznámejšej hrobke Paríža, ktorou je legendárny Panteón.     

Panteón - miesto odpočinku i objavu     

Najznámejšou stavbou v latinskej štvrti je historická stavba parížskeho Panteónu. K tejto dominante mesta sme sa dostali po absolvovaní spleti uličiek mierneho stúpania. Panteón sa nachádza na vyvýšenine a spred jeho veľkého námestia obklopeného univerzitnými budovami sa naskytá úchvatný pohľad na Paríž. Z tohto miesta sme prvýkrát uvideli aj železnú dámu – Eiffelovú vežu. Táto bohato zdobená budova stojí na mieste baziliky zasvätenej patrónke mesta  - svätej Jenovéfe. V roku 1755 nadobudol Panteón dnešnú podobu a po Veľkej francúzskej revolúcií bol premenený na hrobku, kde svoj odpočinok našli také významné osobnosti, akými dozaista sú filozof Voltaire, manželia Curieovci, spisovatelia Victor Hugo, Alexander Dumas, Émile Zola či matematik Joseph Louis Lagrange.

Okrem miesta posledného odpočinku týchto významných osobností ukrýva Panteón ešte jedno zaujímavé tajomstvo. Je ním slávne kyvadlo Jeana Bernarda Léona Foucaulta, ktorý ho zavesil v samotnej kupole a dodnes je tu jeho verná kópia. Panteón sa tak stal svedkom pokusu, ktorý jednoznačne dokázal, že Zem rotuje. A my sme sa zas stali svedkami obdivu osobností, stavieb a dôsledkov vzdelanosti v tejto Latinskej štvrti. Nateraz naše potulky Parížom ukončíme, ale len do budúceho týždňa, kedy sa sem opäť vrátime.

Text a foto: Oskár Mažgút