Cyprus: Ostrov dvoch svetov III. – Famagusta

Jarné čítanie vám prináša:

Keď vchádzam do modernej časti Famagusty, míňam kruhový objazd s mešitou, ktorej postavili príliš vysoké minarety, čo by sa architektovi M. Sinanovi vôbec nepáčilo. Podľa neho by nemali byť minarety vyššie než tretina stavby. Ale mne sa celkom páčia. A teraz sú už vidieť obrovské hradby starého mesta. Tie sú v obklopení vodnej priekopy, ktorá určite pomohla odolávať celých 10 mesiacov Osmanom, ktorí na mesto vypálili 100 000 delových gúľ. Bolo tu 360 kostolov, ktoré potom zostali bez striech a poničené, ale napriek tomu je mesto skutočne nádherné.

V stredoveku a zároveň vo svojom najväčšom rozkvete bolo pôvabnejšie než mnohé európske mestá. Žiarilo tu viac zlata a diamantov než na európskych kráľovských dvoroch. Mesto bohatlo vďaka svojmu prístavu, kde bola aj zóna voľného obchodu. Všetky prestížne európske firmy tu mali svoje zastúpenie. Vraví sa, že tu boli aj tie najkrajšie kurtizány. A v období lusignanských kráľov sa tu usadilo mnoho Benátčanov a Janovčanov. Raz sa medzi sebou krvavo pohádali o výsadu, kto povedie z pravej strany uzdu koňa, na ktorom sedel panovník. Malo to totiž symbolický význam a odhalilo, kto má hlavné postavenie v tomto okázalom meste. Tak sa strhla bitka na život a na smrť a mnoho ľudí zomrelo.

Uprostred mesta je krásny kostol sv. Mikuláša, ktorý bol premenený na mešitu Lala Mustafu pašu. Ten totiž nakoniec mesto dobyl. Priečelie mi pripomína katedrálu v Remeši vo Francúzsku. Tiež tu je koruna jeruzalemských kráľov ako v Nikózii pri mešite Selimiye. Minaret postavený hneď vedľa mi vôbec nekazí dojem. Dokonca mi to pripomína kombináciu architektúry v Andalúzii.

Tam to mali zase naopak – z mešít a arabských palácov robili kostoly a kresťanské paláce. Vchádzam dovnútra a páči sa mi jednoduchý interiér, kde vyniká celá stavba. Zase tu Osmani nenechali žiadne sochy ani výzdobu, tak sa človek môže naozaj ponoriť do skromného rozjímania.

Počas prechádzky mestom navštívim mnoho poničených kostolov, ale tiež väzenie básnika Kemala, ktorého sultán potrestal za písanie veršov zameraných na jeho osobu. Prechádzam okolo Benátskeho paláca s troma oblúkmi a medzi nimi sú stĺpy z historickej Salamíny. Vedľa stojí kostol templárov. Tým totiž Cyprus venoval Richard Levie srdce, ale keďže obyvateľov drali z kože a veľmi ich utláčali, tak sa to ľuďom nepáčilo a templárov vyhnali. A až potom Richard venoval ostrov Lusignanom, ktorí boli vyhnaní z Jeruzalema.

Jedna bašta hradieb je nazvaná Morská brána, pretože tade vchádzali všetci, ktorí priplávali do mesta po mori. Pri nej stojí mohutný lev sv. Marka, o ktorom koluje povesť, že raz za čas ožije a otvorí tlamu. Ten kto do nej bez zaváhania strčí ruku, vytiahne obrovský poklad. Stačí byť „len“ v správny čas na správnom mieste…

Už ma čaká iba Othellova veža, podľa ktorej sa inšpiroval Shakespeare so svojim Othellom. Tu sa benátsky černoch zamiloval do krásnej Desdemony. Tú rodina kvôli nemu zapudila a ona tu s ním žila. On bol ale neskutočne žiarlivý a jedného dňa úbohu Desdemonu zabil. Je tu tiež malý dvor kde vidím, aké hrubé boli tie hradby. Na ich stavbe sa vraj podieľal aj geniálny Leonardo da Vinci, ktorý navštívil Cyprus. Na nádvorí je bývalé divadlo a v koniarni s krížovou klenbou je vystavené delo aj delová gule. Skúšam ich zdvihnúť, každá má aspoň 30 kg. Tak si predstavím 100 000 takých gúľ, čo boli vystrieľané na mesto…

GPS: 35°07'40.1"N 33°56'10.3"E

Text: Sylvie Halouzková

Foto: Sylvie Halouzková, Wikimedia Commons: A.Savin

Preklad: O. Maňáková