ČR: Praha - Vyšehradský cintorín a Slavín
Cintorín na mieste súčasného Vyšehradského cintorína existoval už v roku 1260, v 17. storočí tu potom bol farský cintorín vyšehradskej kapituly. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia z podnetu prepoštov vyšehradskej kapituly Václava Štulca a Mikuláša Karlacha vzniklo národné pohrebisko, ktoré má rozlohu 0,81 ha. Prvé mramorové náhrobky na južnej a východnej strane cintorína navrhol A. Barvitius a na jeho prácu v rokoch 1891 - 1908 nadviazal A.Wiehl, ktorý navrhol arkády okolo okraja cintorína. Novorenesančné arkády majú krížovú klenbu opierajúcu sa o toskánske stĺpy z pieskovca a sú zdobené maľbami. Hlavná cesta cez cintorín vedie k Slavínu, panteónu významných osobností českej národnej kultúry.
Myšlienka založiť spoločnú hrobku českých velikánov vznikla v roku 1862 v spolku Svatobor, v ktorého čele vtedy stál František Palacký. Petr Fischer, starosta Smíchova a obchodník s drevom, venoval potrebnú čiastku na jej vybudovanie. Slavín bol postavený v rokoch 1889 - 1893 podľa návrhu architekta Antonína Wiehla, žiaka J. Zítka, najväčšieho českého architekta 19. storočia.
Krypta sa nachádza za kostolom sv. Petra a Pavla. Vedie k nej žulové schodisko s balustrádovým zábradlím. Samotná krypta je krytá plošinou a je v nej 44 pohrebných hrobiek. Uprostred plošiny stojí hlavný pomník, nad jeho vrcholom je sarkofág, nad ktorým sa skláňa alegorická okrídlená postava „Génia vlasti“. Po oboch stranách pomníku sú rozmiestnené dve sochy: z ľavej strany „Vlasť trúchliaca“, z pravej „Vlasť víťazná“, dielo J. Maudra. Na prednej strane sú tri tabule, kde sú zvrčnené mená prvých 15 osobností pochovaných v Slavíne. Prvým bol básnik Julius Zeyer (1901), ktorého verše sú umiestnené na sokloch postranných sôch: „Svých synů prach vlast, truchlíc, zemi vrací“, „Jich skutky, jásajíc, po věky lidstvu hlásá“. Nad tabuľami je napísané motto Slavína, ktoré bolo vo venovacej listine, ktorou Petr Fišer odovzdal Slavín do večnej starostlivosti a užívania spolku Svatobor – „Ač zemřeli - ještě mluví“ (Aj keď zomreli – ešte hovoria).
Okolo plošiny je stena s ďalšími 36 menami, na oboch koncoch steny sú rozmiestnené piliere s kamennými vázami. Pri pohrebnom obrade, ešte pred uložením do krypty na katafalku, sa vystavovali rakvy alebo urny. Týči sa tu bronzový kríž s Ukrižovaným, podľa modelu sochára V. Levého. Steny krypty sú obložené mramorom a na strope je farebná mozaika. Počas rekonštrukcie krypty pod vedením J. Fanty boli pridané okná a dvere, lampy, skoby, háčiky na zavesovanie vencov atď., vyrobené z bronzu. Pod stropom sa nachádza epitaf od spisovateľa F. Táborského: „Svědomí ustlalo nám tu klidně, ač chtěli jsme víc, než jsme zmohli. Kéž tak i vám, co přijdete po nás a lidskosti chrám vystavíte výš!“
Pohreby sa na Slavíne väčšinou uskutočňovali na žiadosť významných vedeckých a kultúrnych inštitúcií, s ktorou sa obracali na spolok Svatobor, ktorý rozhodoval o prípadnom pohrebe na základe stanoviska vyšehradskej kapituly.
V súčasnosti je na cintoríne pochovaných 600 význačných osobností českej národnej kultúry. Náhrobky sú dielom J.V. Myslbeka, F. Bílka, B. Kafky, O. Španiela, K. Lidického, J. Wagnera a mnohých ďalších.
Z najvýznamnejších spisovateľov sú tu pochovaní: K.Čapek, K.H.Mácha, J.Neruda, B.Němcová, V.Nezval. Z najvýznačnejších českých maliarov tu odpočívajú v pokoji: M.Aleš, A.Chittussi, J.Mařák, K.Purkyně, M.Holý. Sochári: V. Levý, O.Španiel. Hudobní skladatelia: A.Dvořák, B.Smetana, Z.Fibich. Vedci: fyziológ J. Ev. Purkyně, J.Heyrovský. V Slavíne sú pochovaní napr. spisovatelia: J. Zeyer, J.Vrchlický, J. Hora. Maliari: V. Hynais, A.Mucha, V.Špála. Sochári: J. V. Myslbek, J.Štursa, B.Kafka, L. Šaloun, J. Louda. Architekti: K. Hilbert, J. Gočár, J. Fragner. Husľoví virtuózi: J. Kubelík, J. Kocián. Klaviristi: J.Heřman, F. Maxián. Operní speváci: E. Destinnová, V. Zítek, Z. Otava. Herci: Z. Štěpánek, E.Kohout. Vynálezca František Křižík.
GPS: 50°03'53.0"N 14°25'04.8"E
Text: Maxim Kucer
Foto: Pixabay.com, Petr Franc
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |