ČR: Praha - Národný pamätník na Vítkove

Na severovýchodnom okraji pražskej štvrte Žižkov, 270 metrov nad morom, sa týči vrch Vítkov, rozdeľujúci Žižkov a Karlín. Vítkov je známy predovšetkým tým, že tu 14. júla 1420 Jan Žižka z Trocnova v čele početne slabších husitských vojsk porazil križiacku armádu kráľa Žigmunda Luxemburského. Na počesť tejto udalosti, tak významnej pre české dejiny, bol Janovi Žižkovi na Vítkove postavený pamätník, na ktorý môžu byť pyšní nie len Pražania, ale aj všetci Česi, pretože ho tvorí najväčšia jazdecká socha na svete. Pokiaľ by ste sa však na Žižkove ocitli v 19. storočí, správne by ste bývali v štvrti Kráľovských Vinohradov, ktorým bol až neskôr daný dnešný názov a povýšenie na mesto. Hneď prvý žižkovský starosta prišiel v roku 1882 s iniciatívou založenia Spolku na výstavbu Žižkovho pomníku na Žižkove, ale neskôr snahy spolku prekazila prvá svetová vojna.

Komunistické mauzóleum

Po vzniku samostatného československého štátu sa v období rokov 1928 - 1938 podľa plánov architekta Jana Zázvorku staval Pamätník národného oslobodenia. Pretože sa zároveň jednalo o 10. výročie založenia ČSR, na pokladaní základného kameňa sa zúčastnil aj prezident T. G. Masaryk. Hrubé práce na tomto monumentálnom diele boli dokončená už v roku 1933 a pozornosť sa potom sústredila na interiéry a vnútornú výzdobu. Roku 1938 boli ale práce prerušené, pretože sa republika stala zajatcom nemeckej ríše, čo sa prejavilo aj na ďalšom využívaní pamätníku, z ktorého si nemecká armáda urobila sklad a po vojne, v roku 1948, sa z neho stala sieň Červenej armády.

Od roku 1951 začal žižkovský pamätník slúžiť účelom československých komunistov, ktorí tam začali presúvať ostatky svojich významných straníkov. Po smrti prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda sa pamätník stal jeho mauzóleom, kde sa o jeho mŕtve telo až do roku 1962 staral lekársky personál a neskôr bolo spopolnené. Nežná revolúcia bola pre žižkovský pamätník opäť predelom, pretože telá pochovaných komunistických predákov boli prevezené do súkromných hrobov. Roku 2001 bol Národný pamätník na Vítkove s hrobom neznámeho vojaka a sochou Jana Žižku z Trocnova prevedený do správy Národného múzea a v súčasnosti tu môžete navštíviť jeho stále expozície (Križovatky českej a československej štátnosti; Laboratórium moci).

Interiér

Pohľad na pamätník zvnútra je impozantný. V jeho strede stojí Slávnostná sieň tvorená trojlodnou sálou. Predný priestor siene, ktorý jej dominuje, mal pôvodne slúžiť ako pódium, ktoré by sa využívalo pri slávnostných alebo smútočných príležitostí. V roku 1938 bola do tohto priestoru umiestnená kovová plastika okrídleného Génia zvestovania slobody od sochárov Karla Kotrbu a Ladislava Kofránka, ktorá bola Nemcami zničená a následne po vojne reštaurovaná. Nad pódiom visí gobelín so znakom prvej Československej republiky od akademického maliara Karla Svolinského. Nad rímsou sa nachádzajú keramické plochy s historickými znakmi zemí z prvej republiky. V západnej časti Slávnostnej siene môžete vidieť hudobnú tribúnu s organom a miestom pre spevákov a pod ňou leží vlastenecká mozaika „Kde domov můj“ od Jakuba Obrovského.

Ako ste sa mohli dočítať vyššie, súčasťou pamätníku je aj Hrob neznámeho vojaka. V skutočnosti sú to ostatky niekoľkých neznámych vojakov, uložené do jednej rakvy. Mramorové piliere, ktoré sarkofág obklopujú, zároveň podopierajú sochu. V predsálí hrobu môžete uvidieť tiež plastiky, ktoré majú zobrazovať vojenské cnosti – Vernosť a Statočnosť. V nedávnych rokoch bola ale výzdoba rozšírená o pamätné dosky účastníkov novodobých zahraničných misií a v roku 2006 tu bol pochovaný hrdina prvej republiky, generál Alois Eliáš s manželkou.

Vítkov je krásnym miestom na odpočinok v Prahe, hlavne v jarných a letných mesiacoch. Síce je potrebné najprv absolvovať menší výstup, ale pohľad na hlavné mesto, ktoré sa skutočne pred človekom rozkladá ako keby bolo na dlani, je dostatočnou odmenou. Vo výstavných sálach pamätníku pravidelne prebiehajú rôzne tematické výstavy.  

Letná otváracia doba od 1. 4. 2012:
streda - nedeľa: 10.00 - 18.00 hod., ostatné tu

Otváracia doba vyhliadky - do 17.30 hod.,
predaj posledných vstupeniek na vyhliadku do 17.00 hod. 


Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková