ČR: Praha - námestie Republiky

V minulosti bola v týchto miestach hradbová priekopa, odkiaľ začínala Kráľovská cesta. Námestie sa pôvodne volalo Hybernské podľa írskych mníchov - františkánov, ktorí tu postavili kláštor. Severná časť námestia sa volala Josefská alebo Kapucínska, pretože bol v tomto mieste v roku 1630 založený kláštor kapucínov spolu s kostolom svätého Josefa. Neskôr sa námestie volalo Františka Josefa I. Po vzniku samostatného československého štátu bolo rozhodnuté o premenovaní námestia na námestie Republiky.

V okolí námestia Republiky leží niekoľko zaujímavých a významných stavieb. Jednou z najvýznamnejších je Prašná brána, neskoro gotické architektonické dielo založené kráľom Vladislavom Jagellonským v r.1475 , ktorý vtedy býval v Kráľovom dvore, nachádzajúcom sa v miestach dnešného Obecného domu. Na konci 17. storočia slúžila veža ako skladisko strelného prachu a práve od tej doby sa u nej ujal názov Prašná brána. Na konci 18. storočia, počas pruského obliehania Prahy, bola ťažko poškodená. Koncom 19. storočia bola uskutočnená jej rekonštrukcia a veža získala svoju súčasnú podobu. V súčasnej dobe je veža otvorená pre širokú verejnosť. Návštevníci sa po 186 schodoch môžu dostať na vyhliadku vo výške 44 metrov, odkiaľ sa ponúka pohľad na malebnú Prahu.

V tesnej blízkosti Prašnej brány, na mieste pôvodnej rezidencie českých kráľov - Kráľovho dvoru, stojí Obecný dom - jedna z najpreslávenejších pražských secesných stavieb s novorenesančnými elementami. Obecný dom bol postavený v rokoch 1905 - 1912 podľa návrhu architektov O. Polívku a A. Balšánka. Výzdoba je dielom popredných českých sochárov a maliarov: Josefa Václava Myslbeka, Ladislava Šalouna, Karla Nováka, Josefa Mařatky, Alfonsa Muchu, Jana Preislera, Mikoláša Alša, Maxa Švabinského, Františka Ženíška. Hlavným priestorom Obecného domu je viacúčelová Smetanova sieň, kde sa v súčasnosti konajú rôzne koncerty - hlavne klasickej hudby, napr. festival Pražská jar.

 Ďalšími sálami sú Primátorská sála s maľbami Alfonsa Muchu, Riegrová sála s bustou F. L. Riegera od J. V. Myslbeka, Palackého sála s dekoratívnymi maľbami od J. Preislera na strope a stenách, Grégrova sála a iné. Na prízemí a v suteréne Obecného domu je umiestnených niekoľko reštaurácií a kaviareň, napr. Francúzska reštaurácia, ktorá sa dochovala takmer v pôvodnej podobe, Americký bar, ktorý bol zdobený kolorovanými kresbami M. Alša z rokov 1910 - 1911 atď. V budove sa nachádza aj informačné stredisko. Okrem koncertov sa tu konajú umelecké výstavy a rôzne spoločenské akcie.

Naproti Obecnému domu stojí dom U Hybernů, bývalý kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie pri kláštore írskych františkánov z polovice 17. storočia. Na konci 18. storočia bol kláštor zrušený a začiatkom 19. storočia (1808-1811) bol prebudovaný na colnicu podľa návrhu pražských architektov Josefa Zobela a Georga Fischera. Počas tejto prestavby získalo priečelie kostola charakteristickú empírovú fasádu. Neskôr budova slúžila ako Dom výstavných služieb, po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2006 tu bolo otvorené Divadlo Hybernia, muzikálová scéna.

Vo východnej časti námestia sa rozkladá kostol sv. Josefa, baroková stavba z rokov 1630 - 1653 od staviteľa Melichara Mayera, vybudovaná pri kláštore kapucínov z roku 1630. V preddvorí sa nachádza socha svätého Juda Tadeáša z r. 1741 a sochy dvoch anjelov, ktoré spolu so sochou svätého Františka Serafinského pôvodne stávali na Karlovom moste. V interiéri kostola sa nachádzajú dva oltárne obrazy od Karla Škréty z roku 1653.

Vedľa kedysi bývali Josefské kasárne, neskôr kasárne Jiřího z Poděbrad, ktoré v roku 1993 boli zrušené a na ich mieste bolo vybudované nové obchodné a administratívne centrum Palladium.

Oproti stojí obchodný dom Kotva z rokov 1970 - 1974 podľa projektu architektov Věry a Vladimíra Machoninových.

Text/foto: Maxim Kucer

Preklad: O. Maňáková