ČR, Brno – hlavné mesto Moravy IV.

História tejto umeleckej inštitúcie siaha do roku 1817 a po súčasnosť sa zameriava na združovanie čo najširšieho okruhu umeleckej tvorby hlavne z oblasti Moravy. Jej expozitúry sú rozmiestnené v rôznych častiach mesta. Konkrétne oproti nám sa nachádzalo tzv. Umeleckopriemyselné múzeum vystavujúce úžitkové umenie. Hneď vedľa galérie stála budova Besedného domu, kde sídli Filharmónia Brno s klasickým symfonickým orchestrom. Keďže my sme poňali návštevu Brna výletne, zostali sme len pri pohľade na budovy zvonku a pokračovali sme ulicou k Českobratskému evanjelickému chrámu Jána Amosa Komenského, ľudovo nazývanému jednoducho Červený kostol. Táto sakrálna stavba pútala našu pozornosť už keď sme vstupovali na Husovu ulicu z Denisových sadov.

Jedná sa o chrám inšpirovaný severonemeckou gotikou, budovaný červenými tehlami s 50 metrovou vežou. Stavba pochádza z roku 1867. Nadšení z vonkajšieho vzhľadu stavby sa nám naskytla príležitosť nahliadnuť cez pootvorené dvere dovnútra. Žiaľ strohý a málo zdobený interiér, čo je pre evanjelické kostoly pomerne tradičné, nás moc nezaujal a preto sme po chvíľke pokračovali ďalej.

Keďže okolo nás sa zvyšovala koncentrácia mladých ľudí, snažili sme sa zistiť dôvod. Ten bol samozrejme prozaický. Sídlili tu totiž viaceré vzdelávacie inštitúcie, z ktorých nám nedá nespomenúť napríklad Janáčkovu akadémiu múzických umení, ktorá ročne „vychová“ vyše 500 študentov. Apropo medzi jej najznámejších študentov patrili, resp. patria Vladimír Menšík, Hana Zagorová, Boleslav Polívka, Jiři Bartoška, Miroslav Donutil a mnoho ďalších. O kúsok ďalej zas hrdo stála budova Masarykovej univerzity založenej v roku 1919 skladajúcej sa z deviatich fakúlt. Táto univerzita sa radí medzi popredné školy v Čechách a je vo veľkej obľube aj u slovenských študentov, ktorí sem každoročne posielajú množstvo prihlášok o štúdium. Meno dostala po svojom zakladateľovi a v súčasnosti je hlavným konkurentom najväčšej a najstaršej českej Univerzity Karlovej v Prahe.

Postupne sme sa z tzv. Komenského námestia presunuli na Moravské, ktorého dominantu tvoril  mohutný barokový kláštorný Kostol svätého Tomáša. Jeho krásu sme si vychutnali len zvonka. Rovnako sme postupovali aj pri o pár metrov ďalej vzdialenom gotickom Kostole sv. Jakuba, ktorého sme spomínali v súvislosti s posledným odpočinkom maršala Louisa Raduita de Souchesa, ako aj s druhou najväčšou kostnicou v Európe, ktorá sa nachádza v jeho podzemí. Kúsok od východnej časti chrámu sa týčil ďalší kostol, tentoraz Nanebovzatia Panny Márie.

Nasledovala prechádzka po uličkách lemovaných secesnými, barokovými stavbami, palácmi, kde sídlili rôzne spoločnosti a v ich prízemí sa nachádzali obchody, kaviarne a reštaurácie. Na jednej zo stavieb bola umiestnená dokonca tabuľa, ktorá informovala o návšteve hudobného velikána W. A. Mozarta. Po minútach blúdenia sme sa ocitli na námestí Slobody, ktoré ponúkalo hneď viacero turistických atrakcií. Ale o nich si povieme až o týždeň.

GPS: 49°11'51.5"N 16°36'27.1"E (Moravské námestie)

Text a foto: Oskár Mažgút