ČR, Brno – hlavné mesto Moravy II.

Stúpaním k národnej kultúrnej pamiatke stojacej na vrchu Petrov sme narazili na dvanásť metrov vysoký a bronzom opláštený kríž, ktorý symbolizoval návštevu pápeža Benedikta XVI. v Brne z roku 2011. Zaujímavosťou tohto kríža sú fúkané červené sklenené gule, poukazujúce na päť Kristových rán.  Samotná farba gúľ vznikla po pridaní zlata do skla, o čom sme sa dozvedeli z cestovateľského bedekra.

Zostávalo už len pár krokov a dostali sme sa k pamiatke, ktorá dlhé desaťročia z diaľky víta návštevníkov mesta a dáva mu charakteristický vzhľad. Katedrála svätého Petra a Pavla sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky južnej Moravy a vďaka svojmu novogotickému vzhľadu a nevšednosti sa jej dostala pocta v podobe vyobrazenia na českej desaťkorunáčke.

Dominujúcim prvkom sakrálnej stavby sú dve bohato zdobené 84 metrov vysoké veže, ktoré boli vybudované v roku 1909 na základe architektonického návrhu Augusta Kirsteina, a taktiež ústredná loď, do ktorej vnútra sme vstúpili. Okamžite nás ohúril jej veľkolepý priestor, farebné okenné vitráže, vyše 700. rokov stará socha madony s dieťaťom, kazateľnica, barokové oltáre či gotická pieta. Uprostred katedrály bol zriadený provizórny obchodík, kde sme si zakúpili cédečko katedrálneho zboru a magnetky. V ponuke boli aj pohľadnice a rôzne náboženské materiály. S pánom, ktorý nás obsluhoval, sme sa dali do reči. Povedal nám, že v chráme sa nachádza klenotnica, kde sú vystavené kňazské rúcha a vzácne liturgické predmety, ako aj románskogotická krypta, kde sa ukrývajú základy pôvodného kostola, ktorého počiatky siahajú do 12. storočia. Od svojho vzniku táto stavba prechádzala častými prestavbami, viac ráz vyhorela a v roku 1777 tu bolo potvrdené zriadenie brnenského biskupstva. Vďaka tomuto zriadeniu bol vtedajší kostol povýšený na katedrálu.

Taktiež sme dostali tip na vyhliadku, a to priamo z veže katedrály, ako aj na návštevu Diecézneho múzea. Keďže sme v ten deň mali v pláne stihnúť ešte mnoho ďalších pamiatok, tak sme sa rozhodli nachvíľu si sadnúť do jednej z drevených lavíc, vychutnať si duchovnú atmosféru a vydať sa pomaly ďalej.      

Od katedrály naše kroky putovali smerom k azda druhej najvýznamnejšej pamiatke mesta – k hradu Špilberk. Chodník viedol po mestskom opevnení do tzv. Denisových sadov čo je pôvabný park s altánkami, lavičkami, kolonádou a prekrásnymi výhľadmi na mesto. K videniu tu bol aj mramorový obelisk so štyrmi pozlátenými levmi, ktorý tu od roku 1818 pripomína ukončenie napoleonských vojen v Európe.

Pokračovali sme cestičkou cez park, až sme dorazili k schodom a k rušnej Husovej ulici, na ktorej konci stál červený kostol Jána Amosa Komenského. Po približne troch minútach chôdze smerom ku kostolu sme odbočili doľava, čím sme sa ocitli na úpätí kopca Špilberk, v rovnomennom mestskom parku. Okrem nádhernej zelene a viacerých chodníčkov, park ponúkal pekné vyhliadky na Brno, ako aj pristavenie sa pri pomníku venovanom talianskym karbonárom, čo bola tajná buržoázna revolučná organizácia, ktorej viacerí členovia, medzi inými aj básnik Silvia Pellica, boli uväznení na hrade Špilberk. Ani sme sa nenazdali a stáli sme pred jedným zo vstupov do hradu.

Čo všetko sme na hrade videli a kam sme putovali ďalej si povieme o týždeň.

GPS: 49°11'27.6"N 16°36'27.5"E (Katedrála svätého Petra a Pavla)

Text a foto: Oskár Mažgút