ČR, Brdy: Lázská a Pilská vodná nádrž – oázy pokoja uprostred lesov

Vodná nádrž Láz

Lázská vodná nádrž leží v lesoch pri obci Láz a bola vybudovaná v rokoch 1818 až 1822. Dostanete sa k nej tak, že prejdete cez celú dedinu až k píle v časti Žernová a od nej sa vydáte po lesnej ceste. Priehrada má sypanú hrádzu, zachovala sa tu aj historická odberná štôlňa, ktorá je dnes chránená ako technická pamiatka. Cenná je tiež flóra a fauna, ktorá sa tu vyskytuje v okolí. Žije tu rosnička zelená a mlok horský a priamo v nádrži rastie aj Littorella uniflora (česky známa ako pobřežnice jednokvětá).

Vodná nádrž Pilská

K najväčšej brdskej priehrade sa najlepšie dostanete z Bohutína či Kozičína alebo od vodného diela Láz. Môžete si vybrať z dvoch ciest. V oboch prípadoch sa ale musíte vrátiť do dediny. Okolo píly pokračujte až na križovatku pri miestnom občerstvení a vydajte sa doprava. Na prvom rázcestí máte možnosť vydať sa po lesnej ceste Perkanská, po ktorej dôjdete na Skelnú Huť, kde sa potom napojíte na modrú turistickú značku a po nej dôjdete cez rázcestie U Pilskej studničky až k samotnej vodnej nádrži.

Pokiaľ chcete priamočiarejšiu cestu, vydajte sa na rázcestí doprava okolo hájovne. Táto trasa prechádza pod pretiahnutým hrebeňom nazvaným Zavírka a dostanete sa po nej až k Pilskej. Nádrž bola postavená na mieste menšieho rybníka, podľa ktorého dostala aj priehrada svoje meno. Pôvodne plánované dielo bolo väčšej rozlohy, než je dnešná vodná plocha. V júni 1854 však prišli silné dažde a cez sotva dokončenú sypanú hrádzu začala presakovať voda. Následný príval zatopil Láz i Bohutín. Pri povodni zahynuli dvaja ľudia, väčšej katastrofe zabránila kvalitne postavená hrádza nižšie postaveného Vysokopeckého rybníka.

Lázská aj Pilská vodná nádrž boli vo svojej dobe veľmi impozantné stavby, ktoré už niesli všetky výrazné znaky moderných údolných priehrad. Medzi významné technické pamiatky patria aj odberné štôlne, v tej pri Pilskej priehrady zimujú aj netopiere.

Struhy

Úlohou strúh bolo privádzať vodu z vodných nádrží v brdských lesoch do příbramských baní. Celý systém bol dlhý 17,5 km a mal mierny spád. Struhy sú dnes bohužiaľ už z väčšej časti zarastené, zasypané a poničené, pomerne zachovalý úsek ale môžete vidieť napríklad v úseku medzi obcou Vysoká u Příbramě a Bohutínom. Našťastie existujú skupiny nadšencov, ktorým nie je osud strúh ľahostajný a bojujú za čiastočnú obnovu tohoto vodného diela. V roku 2017 sa tak bohutínskemu spolku Řimbaba podarilo obnoviť krátky úsek strúh v lese nad miestnym obecným úradom. Doplňuje ho aj informačná tabuľa, kde sa o tomto unikátnom systéme dozviete viac informácií.

Hutnícke rybníky                 

Medzi ďalšie rybníky založené pre potreby baníctva patrí Vysokopecký rybník v Bohutíne, ktorý neskôr slúžil ako kúpalisko a dnes je obľúbeným miestom rybárov. Obnovy sa nedávno dočkal aj ďalší z rybníkov – Vokačovský (miestnymi nazývaný aj Drozďák). V lesoch neďaleko Obecnice sa schováva ešte ďalší z bývalých banských rybníkov. Stavba sa síce oficiálne volá vodné dielo Obecnice, nikto ju však nenazve inak než Octárna (podľa susednej hájovne).

Sústavu malých rybníčkov nájdete aj v lesoparku medzi mestom Příbram a Bohutínom neďaleko Lazca. V týchto miestach kedysi dávno ryžovali Kelti zlato. Bohutínské hutnícke rybníky a Lazecké jamky nájdete v zmenšenom meradle spoločne s příbramskou Hornou a Dolnou oborou aj na Václavskom námestí v meste Příbram. Zmenšený model tejto sústavy totiž tvorí miestnu fontánu.

GPS: (vodná nádrž Láz) 49°39'47.5"N 13°53'32.9"E

Text: Eliška Gregorová

Foto: Eliška Gregorová, Wikimedia Commons: Brdy-res publica, Brdy-res publica (2), Brdy-res publica (3)

Preklad: O. Maňáková