Čierna Hora: Divoká krása V. – Budva, hlavné mesto turistického ruchu
Letné čítanie vám prináša:
Do mesta bohatého na históriu sme sa vybrali z nášho východiskového bodu – z mestečka Tivat, kde sme boli aj ubytovaní. Cesta autobusom do turistami ospevovanej Budvy trvala necelú trištvrte hodinku. Zatiaľ, ako cesta plynula skrz bujnú zelenú vegetáciu, sme si otvorili cestovateľský bedeker. Hneď nás zaujali dve veci: prvá, že dejiny mesta siahajú až 2 600 rokov do minulosti a druhá, že mesto ovládali od začiatku až po súčasnosť Gréci, neskôr Rimania po nich Benátčania, Osmani, Francúzi a nakoniec Rakúšania. Každý z týchto národov tu do dnešných čias zanechal badateľnú stopu. Zaujímavosťou bol aj príchod Arabov, ktorým sa nielen podarilo zastaviť v roku 831 rozkvet tohto mesta, ale sa tiež podieľali na jeho zničení a drancovaní. Napriek tomu bola Budva opätovne obnovená a v súčasnosti patrí k najobľúbenejším a zároveň k najdrahším letoviskám Čiernej Hory.
Po príchode na miesto činu nás svojou krásou ohurovali horstvá Lovčen a Paštroviči, obklopujúce, či skôr chrániace mesto pred vnútrozemskými vplyvmi. Postupne sme začali nadobúdať pocit, že nie sme v Čiernej Hore, ale niekde v Taliansku. Všetko tu žiarilo novotou, upravené cesty i chodníky lemovali palmy a kvetena. Čulá výstavba zas naznačovala, že rozkvet tohto mesta pokračuje i naďalej. Prednosťou mesta sa pre nás stali krásne pláže s červenými kamienkami. Jedna z nich sa dokonca volala Slovenska plaža. Niet sa čomu diviť, veď slovenčinu bolo počuť na každom kroku.
Staré s moderným
Pláže obklopovali starú, ale za to malebnú časť Budvy. Tá sa nachádzala na malom výbežku pevniny do mora. Celý tento architektonický skvost obklopovali masívne hradby. Kúsok od hradieb sa zas nachádzal obrovský komplex Avala tvoriaci hotelové a reštauračné mestečko. Podniky tu boli svojské. Jeden v tvare pirátskej lode, druhý ako z iného sveta a pozdĺž celej promenády nebolo výzorom rovnakého podniku. Väčšina z týchto otvorených objektov sa v noci menila na diskotékový raj.
Žiaľ, to čo sme videli my, bol už dôsledok novovýstavby, nakoľko v nedávnej minulosti mesto resp. jeho pobrežie zasiahlo silné a ničivé zemetrasenie. Mnohé hotely či obytné bloky museli byť zrovnané zo zemou. Ani staré mesto sa nevyhlo tomuto neblahému prírodnému javu. Čo sa dalo zachrániť, to čiernohorský obyvatelia zachránili, čo nie, to padlo za obeť ťažkým mechanizmom. Predsa len tu zostalo pár hodnotných pamiatok. Medzi inými sú to opevnenie pochádzajúce z čias benátskeho panstva, mestské vstupné brány, Katedrála sv. Jána Krstiteľa, opustený kostol Panny Márie a ďalšie. Niektoré z nich sme mali možnosť obdivovať z blízka i z vnútra.
Poviem vám, tak krásne a úzke uličky, nie širšie ako meter, sme nevideli ani v Peraste či v Kotore. Navyše pri ich prechádzaní sa kde tu naskytla možnosť vstupu do úzkych brán. Po ich prechode sme sa ocitali na miniplážach s blankytným a trblietajúcim sa morom, ktorého vlny obmývali, či skôr bičovali starobylé hradby. V spaľujúcom lete vysoké múry dodávali príjemný pocit chládku. Keď sme vyšli na hradby, naskytol sa nám nádherný pohľad na otvorené extra slané :-) Jadranské more. Všimli sme si, že necelých zhruba 800 m od starej časti mesta sa z mora vynára Ostrovček Sveti Nikola so zrúcaninami kostola sv. Mikuláša (aspoň podľa bedekra). Škoda, že sme nemali toľko času, aby sme sa naň išli pozrieť.
Naše putovanie po meste Budva sme pomaly ukončovali, ako inak so zmrzlinou v ruke. Pomerne rozľahlé mesto žiarilo čistotou, rozvinutými službami a všadeprítomným dopravným ruchom. Pobrežie lemovali superjachty milionárov v kontraste s loďkami miestnych prepravcov. Po príchode na stanicu, ktorá skôr vyzerala ako botanická záhrada, sme už len nastúpili do autobusu a vydali sa späť do bodu začiatku – do mesta Tivat.
GPS: 42°16'44.2"N 18°50'21.7"E
Text a foto: Oskár Mažgút
Diskusia k článku (0) |