Čierna Hora: Divoká krása I. – Dlhá cesta

Letné čítanie vám prináša:

Čierna Hora (Montenegro), ako samostatný štát vznikla len nedávno, a to v roku 2006. Jej hlavným mestom je Podgorica. S počtom obyvateľov cez 625 000 sa radí medzi najmenšie štáty v rámci Európy. Susedí so 4 až 5 štátmi vrátane Chorvátska, kde sa nachádza nám tak dobre známe a obľúbené „slovenské more“ , čiže Jadran. Možno ste sa tiež pozastavili nad tým, prečo uvádzame nejednotný údaj, čo sa týka  počtu susedských štátov. To preto, lebo tým piatym štátom by malo byť Kosovo, ktoré dodnes Slovenská republika, na rozdiel od Českej, neuznala a stále ho považuje za súčasť Srbska. Ale nechajme politiku na politikov a vydajme sa v ústrety poznávaniu tejto divokej, miestami nespútanej, krajiny.

Cesta do neznáma

Pokiaľ sa vyberiete do Čiernej Hory autobusom vedzte, že cesta trvá úmorných 17 hodín. Samozrejme môžete ísť aj autom, či pohodlne a rýchlo lietadlom. My sme si zvolili prvú možnosť a povieme vám, mali sme čo robiť, aby nás, ako sa ľudovo hovorí "mrle nezožrali". Z Bratislavy autobus zamieril smer  Maďarsko, potom cez Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu až po pobrežie Chorvátska, kde sme míňali tunel za tunelom, až sa nám naskytol krásny nočný, alebo skôr skororanný pohľad na mestečko zapísané v UNESCU nazývané aj perla Jadranu - Dubrovník.

Odtiaľ bolo už len na skok k hraniciam Chorvátska s Čiernou Horou. Ešte sme ani nevkročili do tejto krajiny a hneď nás prekvapili dve veci. Prvou bola zmena vegetácie. Po stovkách kilometrov nehostinnej chorvátskej vápencovo skalnatej krajiny s minimálnou zeleňou sme sa rázom prehupli do doslova zeleného raja. Skaly boli ukryté pod sviežou „záplavou“ stromov  vytŕčajúcich spod oparových obláčikov. Druhým prekvapením bola veľká tabuľa priamo na hranici s textom: Vitajte v Európskej únií!, hneď, ako sme ju zbadali, začali sme loviť v našej geograficko – politickej pamäti, či vôbec vieme, ktoré štáty patria do tohto spoločenstva krajín. No nijako nám tam Čierna Hora nezapadala. A ani nemohla, nakoľko si to miestni Čiernohorci vymysleli. Tak, ako si vymysleli Európsku úniu, tak si aj zaviedli menu euro. Jednoducho „na čierno“ si doviezli menu a začali ju používať, ako vlastnú. Nám, ako turistom či návštevníkom tejto krajiny, to len vyhovovalo. Nemuseli sme si meniť peniažky. A toto bol len začiatok.

Nie je záliv ako záliv

Po prekročení hraníc  sme sa z otvoreného jadranského pobrežia dostávali viac do vnútrozemia krajiny. Cesta, ktorou náš autobus prechádzal, začala kopírovať najväčší južný prírodný záliv jadranského mora nazývaný Kotorská boka. V minulosti, ale aj dnes, nesprávne považovaný za najjužnejší  európsky  fjord. No o fjord sa v žiadnom prípade nejedná, nakoľko ten vzniká po činnosti ľadovca.  Kotorská boka vznikla zatopením ústia rieky a delí sa na štyri menšie zálivy - Hercegnovský, Risanský, Kotorský a Tivatský. Známa je aj ročným úhrnom zrážok, ktorý prevyšuje 4 600 mm, čo ju zaraďuje medzi najdaždivejšie miesto Európy, no napriek tomu patrí k najnavštevovanejším častiam Čiernej Hory.

My sme prešli cez najväčšie mesto a súčasne letovisko Herceg-Novi, známe ako mesto kvetov a pomarančovníkov,  aby sme sa priblížili k najužšiemu miestu Kotorskej boky. Tu záliv od seba oddeľuje pobrežia vo vzdialenosti len 350 metrov. Toto miesto sa nazýva Verige a je známe vzburou, ktorá sa tu odohrala v roku 1918, kedy sa v úžine naťahovali reťaze brániace lodnému útoku.  Práve na tomto mieste sú v súčasnosti pripravené  trajekty, ktoré za poplatok prepravujú či skôr preplavujú ľudí,  autá, kamióny a samozrejme autobusy. Vďaka tejto zrýchlenej preprave sme ušetrili asi hodinu cesty, ktorú by sme museli absolvovať pri obchádzaní celého zálivu. Ešte jednou zaujímavosťou Kotorskej boky pre našinca je, že za prvej republiky slúžila Československu ako prístav.  Po absolvovaní prejazdu cez úžinu sme boli len pár kilometrov od nášho cieľa, vraj „najrušnejšieho“ mesta zálivu –  mesta Tivat. Celú cestu lemovali obrovské oleandre a krovinaté porasty s typickou „bielou“ mediteránskou architektúrou. 

V nasledujúcom článku si povieme o meste Tivat, o jeho histórií a nočnom živote.

GPS: 42°27'00.2"N 18°32'08.6"E (Herceg-Novi)

Text a foto: Oskár Mažgút