Egypt, časť 3.: Luxor a Údolie kráľov

Budíček bol o 4 hodine rannej, pretože nás čakala cesta autobusom do Luxoru. Približne 285 km. Egyptskí šoféri sú povestní tým, že dopravné predpisy im veľa nehovoria. Vidieť, ako sa rútime do protismeru, nebolo nič pre naše povahy. Teplomer na slnku ukazoval 40 stupňov. Zaujímavosti, ktoré nám Jožko rozprával, (bol to náš egyptský sprievodca, ktorý konvertoval na kresťana) boli o vzťahu muža a ženy. V Egypte je to tak, že ak sa mužovi páči nejaké dievča, tak sa mesiac stretávajú tajne niekde v čajovni. Ak sú ich sympatie vzájomné, tak sa muž so svojou rodinou vyberie za rodinou dievčaťa. Počas tejto návštevy rodina dievčaťa nádejného nápadníka riadne vyspovedá. Kde pracuje, či už má nejakú ženu, skrátka urobí vstupný pohovor. Nevestin otec mu povie, že potrebuje tak 3 týždne na odpoveď. Počas tohto obdobia si svojho nastávajúceho zaťa preverí. Zavolá jeho zamestnávateľovi a vysvetlí, že menovaný má záujem o jeho dcéru. Potom nasledujú otázky typu aký má plat, ako dlho tam pracuje, aký je človek a podobne. Zisťuje si zo všetkých dostupných zdrojov čo najviac informácií. Pokiaľ ho budúci zať neoklamal a má len tie najlepšie referencie, povolí zásnuby, ktoré sú v chráme. Svadba môže byť tak o rok. Počas tohto obdobia sa môžu snúbenci stretávať verejne, no nemôžu spolu žiť v spoločnej domácnosti. Taká normálna svadba má aj 2000 hostí. Moslimovia môžu mať viac manželiek, no všetky musí manžel rovnako vedieť zabezpečiť.

Nákupy s erotickým podtónem     

Po ceste sme sa zastavili na parkovisku, kde okrem toaliet boli aj obchodíky a „krámiky“ s rôznymi vecami. Mňa zaujali slamené klobúky. Zrazu ma chytil za ruku nejaký mladý Egypťan a ťahal niekam preč. V prvom momente som nevedela, ktorá bije, no z jeho angličtiny a posunkov bolo jasné, že mi chce v obchodíku ukázať nejaké ďalšie klobúky. Môj pohľad na ostatných znamenal, len nech ma nenechajú samú. Samozrejme, že moja spolubývajúca sa rýchlo hrnula za nami. V malom obchodíku mi začal ukazovať a skúšať klobúky všetkých možných farieb. Nakoniec sa mi jeden páčil a začali sme zjednávať cenu. Tri eurá nás oboch uspokojili, tak som začala v peňaženke hľadať drobné, no v tom ma niekto chytil za zadok. Moja okamžitá reakcia bola otočiť sa a riadnu mu vylepiť. No dať facku arabovi v tej cudzej krajine nie je asi najlepší nápad, tak som mu rýchlo podala 3 eurá a vyletela z obchodu ako šíp. Moja spolubývajúca sa zo smiechom rútila za mnou, a ešte sme počuli vykrikovať jeho poznámky o tom, ako veľmi miluje Slovenky.

Západné Théby

Zastavili sme sa pozrieť Memnonove kolosy. Kedysi boli strážnym chrámom kráľa Amenhotepa III. a boli postavené v roku 1400 - 1370 pred naším letopočtom. V súčasnosti sa zachovali iba dva kolosy, ktoré sú dôkazom existencie tejto stavby. Memnonove kolosy predstavujú Amenhotepa III. sediaceho na tróne. Trón je pokrytý reliéfmi rastlín a hieroglyfmi. Po stranách sôch sú menšie sochy zobrazujúce matku a manželku faraóna.

Konečne Luxor

Asi 700 kilometrov južne od Káhiry, leží jedno z najstarších a najvýznamnejších miest Egypta. Jeho aktuálny názov je Luxor. No najstarší známy názov bol Veset, zo začiatku malé mesto na Níle. Bol tiež rodiskom jedného z najznámejších knižných hrdinov Egypťana Sinuhet z knihy spisovateľa M. Waltariho. Mesto je postavené v súlade s pravidlami egyptského náboženstva: východ slnka je symbolom narodenia, resp. života, západ je symbolom smrti. Preto všetky chrámy, obytné domy a iné budovy slúžiace živým boli postavené na východnom brehu Nílu. Západný breh bol pohrebiskom. Sú na ňom situované významné miesta ako napr. Údolie kráľov, Údolie kráľovien, Chrám kráľovnej Hatšepsut. V súčasnosti je Luxor významným turistickým centrom.

Údolia kráľov

Naša cesta viedla do Údolia kráľov, je to údolie v Egypte, ktoré slúžilo ako pohrebisko faraónov a šľachty v období Novej ríše, od 18. po 20. dynastiu. Rozdeľuje sa na Východné údolie a Západné údolie. Vo Východnom údolí sa nachádzajú najvýznamnejšie hrobky a je prístupné pre verejnosť. Jožko nám lámavou češtinou rozprával históriu tejto oblasti. Dozvedeli sme sa, že faraóni stavali chrámy a svoje hrobky, pretože verili v posmrtný život. Amenhotep I. chcel postaviť takú pyramídu, ktorá by bola nenápadná a nebolo ju vidieť, tým by bola chránená pred zlodejmi. Jeho architekt našiel horu, chránenú pred záplavami, ktorá vyzerá ako pyramída a tak vzniklo Údolie kráľov. Hrobku bolo možné stavať iba počas vlády panovníka, čiže keď vládol dlho, mal hrobku veľkú, farebné fresky na stenách a ak vládol krátko, aj jeho hrobka bola chudobnejšia. Stavalo sa iba 3 mesiace v roku. Ramzes II. bol panovník, ktorý mal 100 žien a 177 detí, z toho 112 synov, dokonca posledné 3 manželky boli jeho dcéry. Prvým faraónom, o ktorom môžeme s určitosťou povedať, že tu bol pochovaný, bol Thutmose I.. Najvýznamnejší Ramzes II. a najznámejší Tutanchamón. V celom Západnom údolí je pre verejnosť prístupný iba jediný hrob, a to hrob veľkňaza Aje, ktorý bol následníkom panovníka Tutanchamóna. Vo Východnom údolí sa nachádza väčšina najdôležitejších hrobiek.  Len pre návštevu Tutanchamónovej hrobky je potreba mať zvláštne povolenie. Tradíciu pochovávať panovníkov v Údolí kráľov zaviedol asi Ahmose, prvý panovník 18. dynastie. Celkom v Údolí kráľov bolo doteraz objavených viac ako 62 hrobiek (len 24 z nich je kráľovských), niektoré sú vyhĺbené až 100 m hlboko do vnútra skál.

Chrám kráľovnej Hatšepsut

Neďaleko Luxoru a Údolia kráľov máte možnosť pozrieť si jedno veľmi zaujímavé miesto. Je to chrám kráľovnej Hatšepsut, ktorý vo svojich kresbách pripomína jej slávne posolstvo do Somálska. Je to zádušný chrám jej veličenstva. Tento palác vás môže zaujať niekoľkými vecami. Je veľmi zachovalý, pretože je pomerne mladý. Je krásne zasadený do skaly a vchádzate do neho po širokom schodisku. Kráľovná Hatšepsut bola veľmi zaujímavá a po moci túžiaca žena. Vydala sa za svojho nevlastného brata - faraóna a s ním splodila dcéru. Faraón však mal aj syna. Po faraónovej smrti sa nevlastného syna zbavila tým, že ho poslala s náboženskou misiou do chrámu v Karnaku. Počas jeho neprítomnosti vládla sama. Keď sa vrátil, uzavrela s ním dohodu, že sa ožení s jej dcérou a Hatšepsut zostane pri moci. Ľud ale nechcel prijať, že mu vládne žena, a tak podplácala duchovných, aby šírili legendu, že ona je právoplatným potomkom Bohov. Dokonca sa začala obliekať ako muž a pripevňovala si briadku. Keď sa nakoniec jej zať konečne dostal k moci, nechal ju zavraždiť a všetky jej podobizne v paláci boli odtesané a dodnes tieto miesta zívajú prázdnotou.

Konečne večer

Po skončení prehliadok nasledovala plavba malou loďkou po Níle až na výletnú loď, kde bol obed. Po ubytovaní v kajute sme sa vybrali na prehliadku výletných lodí a nasledovalo voľno až do večere. Po výdatnej večeri bol program na lodi. V rámci programu sme mali možnosť vidieť tanečné vystúpenia. Nasledoval voľný program. Niektorí sa vybrali pozrieť si nočné mesto a iní zaliezli do kajút trocha relaxovať. V  kajutách nás čakalo milé prekvapenie, nad dverami zavesená opica urobená z uterákov a toaletného papiera. Noc na lodi bola pomerne pokojná.

Ako dopadla prehliadka Karnaku, čo všetko tam objavíte a mnoho ďalších zaujímavostí si prečítane nabudúce.

Text a foto: Karin Hormannová