ČR: Praha - Vyšehrad, základný kameň Prahy

Vyšehrad, súčasť Prahy 2, leží pri Vltave medzi Novým Mestom a Podolím. Vyšehrad patrí k najstarším a najpamätnejším častiam Prahy, ktorej história sa začala písať už v období pred ukrižovaním Krista. Už vtedy na jej území existovalo praveké hradisko, ktorému sa hovorilo Chrasten.

V 10. storočí tu bolo vybudované slovanské hradisko, o ktorom prvá písomná zmienka pochádza zo začiatku 11. storočia. Slúžilo ako pomedzné hradisko kmeňa Čechov. Na Vyšehrade bolo tiež bájne sídlo kňažnej Libuše a Přemysla Oráča, o ktorom rozprávajú Staré povesti české od Aloisa Jiráska. Existenciu vyšehradského hradiska potvrdzujú denári Boleslava II., z polovice 10. storočia, rarené v tamojšej mincovni. Boleslav II. tu zas postavil kamennú rotundu sv. Jana Evanjelistu.

V roku 1085 si knieža Vratislav II. (1061 - 1092), ktorý bol menovaný českým a poľským kráľom, zvolil za svoje sídlo práve hrad Vyšehrad. Vratislav II. posilnil hradby, vybudoval nový murovaný palác, založil baziliku sv. Vavřinca, rotundu sv. Martina, ktorá je pravdepodobne najstaršou románskou rotundou v Prahe, a okolo roku 1070 tiež Vyšehradskú kapitulu, ktorá bola podriadená priamo pápežovi.

Po Vratislavovi II. bol na Vyšehrade knieža Soběslav II. (1125 - 1140), ktorý sa staral o umeleckú výzdobu kostolov a za jeho panovania bola postavená tiež bazilika sv. Petra a Pavla a . Po polovici 12. storočia knieža Soběslav I. preniesol sídlo českých kráľov na Pražský hrad, a tak Vyšehrad stratil svoje významné postavenie.

Korunovácia nového českého kráľa Vladislava v roku 1140 len potvrdila nadradenosť Pražského hradu nad Vyšehradom, až do doby panovania Karla IV.

Karel IV. rozhodol, že českí králi sa musia po korunovácii pokloniť pamiatke prvých Přemyslovcov. Vyšehrad pripojil hradbami k Novému Mestu Pražskému, vybudoval kamenné hradby a mohutnú bránu zvanú Špička, postavil gotický kráľovský palác a kapitulný chrám.

V roku 1420 počas husitských vojen obliehali Vyšehrad husiti. Na pankráckej pláni tu 1. novembra roku 1420 zvíťazili nad križiackymi vojskami a Vyšehrad premenili na ruiny.

Od polovice 17. storočia bol Vyšehrad prebudovaný na barokovú pevnosť s vojenskou posádkou a zostal pod vojenskou správou až do roku 1911. Zachovala sa iba vyšehradská kapitula s kostolom sv. Petra a Pavla. Pevnosť bola zrušená v roku 1866.

V druhej polovici 19. storočia bol prestavaný kostol sv. Petra a Pavla v novogotickom slohu podľa návrhu J. Mockera a F. Mikša. Vtedy vznikla myšlienka zriadiť na Vyšehrade v mieste farského cintorína spoločnú hrobku národných velikánov, ktorá mala byť určená pre významné osobnosti českých dejín a pre ktorú sa ujal názov Slavín. Slavín bol postavený v rokoch 1889 až 1893, architektom hrobky bol Antonín Wiehl, žiak a nasledovník najväčšieho českého architekta 19. storočia Josefa Zítka.

V súčasnosti je to miesto, kde je pochovaných takmer 600 významných osobností českej histórie, napr. speváčka Ema Destinnová, maliar Vojtěch Hynais, herec Eduard Kohout, technik-vynálezca František Křižík, dirigent Rafael Kubelík, maliar Alfons Mucha, sochár Josef Václav Myslbek a mnoho iných.

Text a foto: Maxim Kucer, wikimedia commons: Ludek, sandwort

Preklad: O. Maňáková