Okoř: smutná história, radostná budúcnosť
Záťah na rozprávkový hrad
V dedinke Okoř žije len pár desiatok obyvateľov. Evidentne sa majú dobre. Upravené domy, posekané záhradky, a za bránou futbalového ihriska sa majestátne týči hrad Okoř. "Ja to tu mám veľmi rád, len v lete, je tu trochu viac ľudí," usmieva sa starší pán, ktorý tam žije už roky. Za jeho chrbtom si vietor pohráva s bielou páskou s varovným nápisom nevstupovať. Rovnakú ako pri svojich akciách používajú policajti. Lenže tato páska je tu kvôli deťom, ktoré sa formou hry snažili dobyť "Rozprávkový hrad". Práve kvôli nim v podhradí zaparkovala tiež púť.
Na hrade Okoři, svetlá už nehoria, alebo ako to na Okoři chodí ... ...
Hoci je Okoř historickým dedičstvom nás všetkých, jeho správu má od roku 1948 na starosti štát. A ako je známe štátu sa musí platiť. V prípade Okoře 55 korún za dospelého, 35 za dieťa, dôchodcu alebo študenta. Kľúč od hradu visí v pokladni. Hradnú bránu odomyká výlučne pokladníčka, ktorá vám okrem papiera s historickými informáciami o Okoři ešte stanovuje polhodinový limit na prieskum trosiek. Vráti sa pre vás na minútu presne.
... .. A kedysi chodilo
Medzitým máte veľa času poprezerať zákutie hradu, ktorý kedysi nechal vystavať niekto, ktorého totožnosť historici presne nezistili. Vo svojich špekuláciách sa ale najčastejšie zhodujú na mene Františka Rokycanského, vtedajšieho pražského zbohatlíka a číslu 1359, ako roku výstavby resp. prestavby. Podľa odborníkov totiž Okoř stála na svojom mieste ešte o niečo skôr. Rod Rokycanských za neobjasnených okolností vypratal Okoř roku 1390. Potom sa v jeho múroch striedal majiteľ za majiteľom.
Okořské ruiny má ale najskôr na svedomí niekdajší Štúdijný nadačný fond v Tuchoměřiciach, ktorý sa o hrad prestal starať. Roku 1878 sa v kaplnke kvôli havarijnému stavu prestali konať bohoslužby. Tri roky potom sa zrútila jej klenba. Krátko na to si hrad vzali "na starosť" miestni, pre ktoré sa Okoř stala výhodným zdrojom stavebného materiálu. Dnes sa ti samí miestni, len o niečo neskôr, snažia, aby im hrad slúžil aj napriek tomu, v akom stave je. Každoročne tam organizujú čoraz populárnejší hudobný festival "Okoř", postarali sa o to, aby bolo kde zaparkovať a aby tunajšie krčmy alebo cukrárne mali úroveň. Cedule "Buď vítaný, kto v dobrom prichádzaš," na okraji obce sa dá v kontexte popísaného chápať ako varovanie tým, ktorí by snáď mali nekalé úmysly.
Možno, keby vtedajší miestni mali len trochu kolektívnej zodpovednosti ako tí dnešní, mohli mať Česi ďalší Křivoklát. Možno.
Text: Klára Svobodová
Foto / video: Klára Svobodová
Preklad: Waniová Stanislava
Diskusia k článku (0) |