Neratovice: daň zvaná chemický priemysel - VIDEO

V prvom jarnom slniečku vyzerá všetko o niečo veselšie. Neratovické námestie, ale o veľa nie. Nezdobí ho žiadna socha ani starobylá radnica. Okrem hrozivo vyzerajúcej betónovej fontány ho vlastne nezdobí nič, čo by stálo za zmienku. Jednu raritu Neratovice ale predsa len majú. Priamo po námestí tam jazdí vlak. Miesto teplou farbou nahodených cukrární, kaviarní a krčmičiek je v Neratoviciach k videniu červené svetlo signalizujúce práve prichádzajúci červenožltý osobák. 

Namiesto sochy železnice

Zastávka s nápisom Neratovice – mesto stojí asi 100 metrov od námestia. Okrem oficiálnych prejazdov a prechodov si ľudia „vybudovali“ aj niekoľko tých neoficiálnych. Zábrana, ktorá oddeľuje priľahlý park od železničného koridoru leží na niekoľkých miestach na zemi a neratovickí si chôdzou cez koľaje skracujú cestu. Najpohodlnejším spôsobom cestovania je vlak. Na kratšiu vzdialenosť sa v rovinatej Polabskej nížine stopercentne oplatí bicykel.

Hlavný bulvár zvierajú spoločne paneláky, paneláky a zase paneláky. Ten najvyšší nažlto natretý slúži ako mestský úrad a zároveň sa v jeho prízemí dá nájsť aj miesto, o ktorom jeden starší muž, kráčajúci okolo a potom aj dovnútra, s úsmevom prehlasuje: „Nech je teplo alebo zima, v krčme je vždycky príma.“ Ďalšia z panelových budov stojaca na námestí nesie názov Tuzex. Svoje miesto tu našiel tiež pomerne veľký plavecký bazén s toboganom.

„Ja tu žijem viac ako 40 rokov a môžem povedať, že to tu žije. Je tu mnoho športovísk, knižnica, kulturák s dvoma tanečnými sálami a kino, ktoré premieta v 3D,“ popisuje nadšene Neratovice zachovalý dôchodca. K videniu tu ale toho veľa nie je. Kedysi tu stávala socha Lenina. "Tieto všetky paneláky tu vyrástli kvôli Spolane, ktorá tu funguje od roku 1954,“ dodáva.

Lobkovice - podivná pocta Palackému?

Súčasťou Neratovíc je aj niekoľko ďalších obcí, ktoré sú oproti Neratoviciam o poznanie malebnejšie. Asi najznámejšou z nich sú Mlékojedy ležiace na druhom labskom brehu než Neratovice. S mestom ich spája železničný most, ktorý zároveň slúži ako lávka pre peších. Mlékojedy sú známe hlavne vďaka zatopenej pieskovni, ktorá hlavne v lete praská vo švíkoch. Ďalšou obcou, ktorá stojí za zmienku, sú Lobkovice, kde má hrobku otec národa František Palacký. Pri kostolíku, za ktorého múrom je pochovaný zakladateľ moderného českého dejepisectva, stoja kontajnery na triedený odpad, krčma, hrdzavá ceduľa s dvoma plagátmi a stará predajňa zmiešaného tovaru v rekonštrukcii.

Spolana, Spolana a zase Spolana

Z priľahlých ciest, snáď odvšadiaľ sú vidieť komíny neratovickej Spolany. Tiež vzduch, ktorý dotvára celkový dojem z miest, príliš vábne nevonia. Neratovice za prítomnosť chemičky zaplatili krutú daň. Fabrika, ktorá bola kedysi prísľubom ekonomickej stability regiónu, vtisla do mierumilovnej labskej krajiny, kde sa darí boroviciam, nezmazateľný šrám.

História rozsiahlej chemičky na výrobu autokozmetiky, čistých chemikálií a jedov proti škodcom, chlóru a podobných sublimátov odštartovala rok po konci 2. svetovej vojny, roku 1946. Len rok po vojnovom besnení vyrástla na Labe tepelná elektráreň na uhlie, vodáreň a hydroelektráreň. Prišlo znárodnenie a po pár rokoch aj názov tak, ako ho poznáme dnes – Spolana.

Továreň rozkvitala. Zlaté šesťdesiate roky, kedy si vtedajší vedúci pracovníci prevádzok mädlili ruky nad tučnými zárobkami, so sebou priniesla ďalšie rozšírenie podniku. Úspech firmy bol ale vykúpený početnými ochoreniami jej zamestnancov a rozsiahlym zamorením dioxínmi a ďalšími škodlivinami.

Do neratovickej Spolany sa roku 2001 nekompromisne pustilo hnutie Greenpeace. O rok neskôr ich snahám napomohli katastrofálne povodne, ktoré továreň zásadne zničili. Lenže ešte o šesť rokov  neskôr bola Spolana jedným z najväčších znečisťovateľov rakovinotvornými látkami.  

Napriek tomu Spolana, ktorá dnes patrí pod poľský koncern PKN Orlen, vo svojej správe o vplyve na životné prostredie uvádza starostlivosť oň ako svoju prioritu, o pár strán ďalej nájdete počet ton oxidu siričitého, ktorý sa rozpustil v ovzduší. Číslovka 856 neznie nijako povzbudivo.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: Zuzana Megerssová