Mesto Kolín
Podľa najstarších písomných prameňov z roku 1261 bolo mesto pôvodne nazývané ako Colonia. O tom čo pôvodný názov znamená, sa píše veľa rôznych teórií. Archeologické nálezy z mesta dokladajú, že vzniklo na mieste obývaného už v praveku. Najstaršia známka života siaha až do doby kamennej. Historici sa domnievajú, že toto územie bolo veľmi silne osídlené a že tu bola veľká obchodná križovatka.
Prvá nájdená písomná zmienka o existencii mesta pochádza z obdobia vlády Přemysla Otakara II, ktorý za doby svojej vlády zakladal mnoho miest s pomocou nemeckých kolonistov. Tých pravdepodobne poveril aj založením mesta Kolín. Krátko na to nechal aj okolo mesta postaviť hradby a oslobodil ich na štyri roky od všetkých berni, platov, ciel a mýt. Pôvodní obyvatelia mesta boli prevažne poľnohospodári, remeselníci a živnostníci. Zbohatlí nemeckí patriciáti sa stávali aj nákladníkmi neďalekých strieborných kutnohorských baní. Začali v Kolíne stavať svoje domy a na božiu počesť postavili roku 1292 na vŕšku oproti Kutnej Hore baníkom kostol všetkých svätých. Po smrti Václava II. začali boje o český trón. V roku 1307 sa Kolín pokúsil dobyť nemecký kráľ Albrecht, ale jeho pokus sa nepodaril. Ďalším bojovníkom, ktorý sa pokúsil o dobytie mesta bol Ján Luxemburský. Po tom čo sa stal panovníkom, odňal Kolínu všetky výsady, ktoré mu ale čoskoro zase vrátil a pridal aj nové.Karol IV. a Václav IV. udelili mestu ešte ďalšie výsady, ktoré umožnili rást mesta a bohatnutie občanov. Mesto sa tak stalo jedným z najväčších v českom kráľovstve.
Na začiatku Husitskej revolúcie stál Kolín na strane kráľovej dcéry Žofie a neskôr cisára Žigmunda. Roku 1412 mesto dobrovoľne podľahlo vpádu husitských vojsk, ktoré tu zničili dominikánsky kláštor a upálili šesť mníchov s kolínským farárom Hynkom z Ronova. Roku 1427 obliehal mesto Prokop Veliký a následne ho dobyl. Nemeckých kolonistov z mesta vyhnal a obsadil ho husitskou posádkou pod vedením Jána Čapka. Kolín sa stal husitským mestom a v kostole sv. Bartolomeja boli ustanovovaní kňazovia cirkvi podobojí.
V polovici tridsiatych rokov 15.storočia sa dostal k moci nad mestom hajtman a kňaz Bedřich zo Strážnice za to, že uznal Žigmunda ako českého kráľa a dostal od neho Kolín s okolím do zástavy. Na mieste, kde pôvodne stál dominikánsky kláštor bol postavený hrad Lapis refugio (Kameň útočisko). Nedlho potom však prešiel hrad i Kolín do majetku Jiřího z Poděbrad, ktorý ho odkázal svojim synom. Mesto si vydobylo naspäť svoje postavenie slobodného kráľovského mesta. V roku 1547 sa kolínski občania postavili cisárovi Ferdinandovi I. Potom čo bola vzbura potlačená, boli mestu odňaté všetky historické výsady a majetok. Okrem tejto udalosti sa mesto v 16. storočí veľmi dobre rozvíjalo. Zlom v tomto rozvoji nastal až v dobe príchodu tridsaťročnej vojny, kedy Kolínom viedli dôležité trasy a bol neustále obliehaný a rabovaný. Tridsaťročná vojna priviedla Kolín na pokraj záhuby, väčšina budov zostala poškodená, z pôvodných obyvateľov zostala len tretina. Naviac sa tu objavovali aj časté požiare. Ani v ďalších rokoch nezavládol v Kolíne pokoj. V rokoch 1680 a 1713 bol postihnutý dvoma mohutnými morovými epidémiami, a v rokoch 1734 a 1796 ho postihli dva veľké požiare. 18. Júna 1757 sa v blízkosti mesta odohrala jedna z najkrvavejších bitiek sedemročnej vojny medzi Rakúskom a Pruskom, kedy bol porazený pruský kráľ Bedřich II. vojskami Márie Terézie.
Mesto sa z tohto úpadku spamätalo až za vlády cisára Jozefa II., Kedy tu opäť ožili remeslá a obchody. Roku 1778 tu bola založená prvá a tiež jediná manufaktúra CK výsadný závod na predenie bavlny. Od začiatku tridsiatych rokov 19. storočia môžeme konečne hovoriť o národnom obrodení. František Jaromír Rubeš tu začal organizovať divadelné predstavenia a pozdvihol tak české sebavedomie.
Významný zlom pre Kolín bola výstavba železnice z Olomouca do Prahy. Vtedy sa mesto začalo skutočne rozvíjať ako po stránke hmotnej, tak aj kultúrnej. V tejto dobe sú zakladané nové továrne, peňažné ústavy a rozvíja sa aj spoločenský život občanov. V roku 1865 občan Josef Weissberger postavil závod na rafinovanie liehu. Ešte rok pred tým bol u nádražia založený cukrovar a onedlho po ňom vznikol ďalší cukrovar Zálabí. Na druhej strane mesta vyrástla továreň na výrobu umelých hnojív a lučebnin. V roku 1858 tu bol založený mužský spevácky spolok, a v roku 1862 tu bola založená jednota SOKOL, ako druhá po Prahe.
S čím ale mesto nerátalo bolo, že nastala v roku 1866 vojna s Pruskom, pri ktorej bolo mesto okupované. Za okupácie sa tu objavila epidémia cholery, pri ktorej zomrelo niečo okolo 400 ľudí. Mesto sa však rýchlo spamätalo. V komunálnych voľbách zvíťazila Strana pokroku. Na konci 19. storočia bol už Kolín plne rozvinutým mestom s viac ako 15 000 obyvateľmi. Rozvoj mesta prerušili obe svetové vojny. Medzi nimi sa mestu darilo. Roku 1927 bol dokončený nový železobetónový most cez Labe od architekta Roytha. Na zálabskej strane mesta vyrástla v roku 1932 nová parná elektráreň, vtedy s najväčším komínom v Európe. Za druhej svetovej vojny bol Kolín štyrikrát bombardovaný spojeneckým letectvom. Pri treťom bombardovaní bol poškodený chrám sv. Bartolomeja. Pri štvrtom nálete bol poškodený kostol Všetkých svätých.
Dnes je Kolín okresným centrom s rozvinutým chemickým, potravinárskym, strojárskym a tlačiarenskym priemyslom.
Text: Ondřej Barták
Foto: Wikimedia Commons, Martin Kozák, Timichal, č.2, Krokodyl, Pajast, č.2, -jkb-
Preklad: Waniová Stanislava
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
ČR, Kolín – Pozvánka do kráľovského mesta
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.