ČR, Vyšehořovice: tvrdza strážená "jezeďákmi" - VIDEO

pro formát flv není dostupný prohlížeč

Malá dedinka Vyšehořovice, kde sa všetci poznajú po mene, disponuje neobvyklým počtom pamiatok. Keby sa ich koncentrácia prepočítala na veľkosť obce či počet jej obyvateľov, zrejme by išlo o českú raritu. V dohľadnej vzdialenosti stoja od seba goticko-renesančná tvrdza, románsko-gotický kostol a zvonica – všetky menované pamiatky, bohužiaľ, vo veľmi zlej kondícii. Vo Vyšehořoviciach stojí tiež fara a socha sv. Jana Nepomuckého, ktoré svojim zovňajškom zdobia svoju dedinu.

Tvrdza zachránená „jezeďákmi“

Najväčšie šťastie mala gigantická tvrdza z polovice 13. storočia, ktorá za socializmu slúžila ako skladisko všetkého možného nepotrebného, ak priamo nepoužijeme výraz ako skládka JZD, ktorého súčasťou sa stala po znárodnení. Paradoxne, vďaka tomuto „zakonzervovaniu“ čiastočne odolala neustále pôsobiacim poveternostným vplyvom a tým, že bola za bránou, aj vandalizmu, a tak sa stala jednou z mála pamiatok, ktoré komunisti, aj keď nevedomky, pomohli zachrániť. Potlesk si ale zaslúži práca, vytrvalosť a nadšenie ľudí zo Združenia priateľov Vyšehořovickej tvrdze, ktorí sa dnes spolu s majiteľkou snažia zo všetkých síl vrátiť túto stredovekú usadlosť k životu.

Pre laika hromada kamenia nad akousi priehlbinou, pre odborníkov ale vstupná brána s padajúcim mostom. Opradená legendami o dušiach zomretých vojakov, ktorí v bitkách bránili tvrdzu do posledného dychu, čaká na rekonštrukciu nárožia, ktoré ju obklopovalo. Na vysvetlenie je treba dodať, že vraj spadla vždy, keď sa niekto pokúšal tvrdzu sprevádzkovať – podľa legendy za to môžu duše padlých vojakov, podľa expertov ide jednoducho o narušenú statiku celej tvrdze.  

Odborne a s láskou

Rekonštrukciu objektu má na starosti majster kamenár Milan Tichý: „Každým rokom sa vyhodnocovali problémy stavby a riešili sa prácami, ktoré ju dokázali podržať vo svojom pôvodnom objeme. Je to náročné predovšetkým finančne, a tak to ide pomaly,“ vysvetľuje.

Pozrite sa na krátky rozhovor s odborníkmi! 

pro formát flv není dostupný prohlížeč

Svoju srdcovú záležitosť si prišiel obhliadnuť aj archeológ Jaroslav Špaček: „Tento rok by sme mali dobudovať zrútené nárožie a vlastne celú časť juhovýchodného paláca, potom mu dáme aj strechu,“ prezrádza nám plány rekonštrukcie. Obaja odborníci nás s nadšením prevádzajú zrúcaninou paláca obklopujúcou priestor, kde kedysi stávala vysoká veža. Popisujú, kde čo stávalo, čo sa už podarilo obnoviť a na čom bude ešte veľa práce.

Práca s kameňom, práca mravčia

Každý kameň sa musí vziať niekoľkokrát do ruky, porovnať s fotodokumentáciou, nájsť rub a líc než sa vsadí na svoje nové miesto. Kúsok po kúsku sa tak znovu stavajú zborené masívne steny, podobne ako domček z kociek, do ktorého niekto drgol, a vy teraz ten istý musíte stavať znovu. Milan Tichý ukazuje, kde stával padací most, čiernu kuchyňu alebo trávu hore na hrane fortifikácie, ktorá slúži ako dokonalá izolácie chrániaca vrstvy muriva pod sebou.

Materiál, ktorý sa používa na rekonštrukciu tvrdze, je väčšinou pôvodný. „Bolo šťastie, že väčšinou zostal na svojom mieste, paradoxne vďaka tomu, že bola tvrdza súčasťou JZD. Pre porovnanie ma napadá Kunratická tvrdza, kde sú v zemi len nejaké základy obvodových múrov, tu je ten obrovský objem pohromade. To je to bohatstvo a tiež vysvetlenie toho, prečo to má takú hodnotu,“ vraví Milan Tichý.

Pódium, ako sa hovorí priestoru medzi múrmi, ktoré stojí medzi palácmi, svedčí už o súčasnom spoločenskom dianí vo Vyšehořovickej tvrdzi a nepriamo tiež o rastúcom povedomí ľudí, nielen z blízkeho okolia. „Dôležité je, aby si miestni ľudia uvedomili hodnotu takých vecí, a vedeli si ich vážiť. Pamiatky, ktoré ich obklopujú sa jedine tak môžu zachovať pre ďalšie generácie,“ vysvetľuje Tichý, jeden z hybných článkov združenia. „Počítame s tým, že obnovíme strechy a v mieste, kde stála strážna veža, plánujeme postaviť rozhľadňu,“ dodáva zapálene a dúfa, že by tadeto raz mohla viesť aj cyklotrasa.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková