ČR, sútok Labe s Cidlinou: mágia spojenia dvoch riek - VIDEO

Aj absencia kopcov má svoje... 

V polabskej rovine, zdanlivo nudné, nemusí mať človek strach z toho, že by mu príroda do cesty postavila niečo, s čím vlastne nechcel zápasiť, ale väčšinou nakoniec zápasí, pretože rozhľad zhora je rozhľad zhora. Reč je samozrejme o kopcoch.

Teda, kúsok od Poděbrad a Libice nad Cidlinou, je potreba vynaliezavosti , pokiaľ chcete mať rozhľad. Dá sa vyšplhať na niektorý zo storočných stromov, ktorých dlhé rady lemujú breh už v miestach, kde sa obidve rieky spájajú v jednu – Labe. O stovky metrov ďalej po prúde, kde už sa v jeho vodách odráža poděbradský zámok, sa dá, aj keď nedodržaním zákazu, vyliezť na most, odkiaľ vedie akési potrubie . K nezaplateniu je krátka pauza práve na ňom o samote alebo s nejakým blízkym.

Dve rieky, dva podniky

Najpríjemnejšie je však byť medzi ľuďmi. Tí sa najčastejšie sťahujú do blízkosti sútoku Cidliny a Labe. Z Poděbrad tam vedie príjemná niekoľkokilometrová prechádzka pozdĺž Labe a lužných lesov. Je ideálna pre všetkých – bikerov, korčuliarov, „kúpeľných švihákov“ alebo aj pre tých, ktorí sa neradi niekam ponáhľajú, keď už majú voľný deň. Ďalší variant ako sa k sútoku dostať je cesta minivláčikom, ktorý má zvuk ako električka alebo parník. Parník odchádza od poděbradského zámku skoro každú hodinu a podľa toho aký je plný sa dá usúdiť, že prevádzkovanie paroplavby Krále Jiřiho sa mestu vypláca.

Pri reštaurácii Cidlina, ktorá tam s krátkymi pauzami funguje desaťročia, Kraľ Jiří vysadil výletníkov. Niektorí si obúvajú korčule, no väčšina z nich zamieri priamo do pohostinstva, ktoré ma v posledných rokoch silnú konkurenciu v malom stánku „U přivozu“. Drevené lavice a stoly tesne pri brehu posledných metrov rieky Cidliny, vôňa čerstvých rýb alebo grilovaného mäsa a naviac príjemná obsluha urobí svoje. Hlavne rybári našli v tomto kúzelnom stánku svoje ideálne zázemie, takže udice si niekedy musia i dlhé hodiny vystačiť samé.

Náučný chodník Skupice - Huslík

Aby sme ale, nezišli z cesty, vráťme sa späť na náučný chodník Skupice – Huslík. Tiež aj Skupicu – slepé labské rameno majú rybári radi. Úlovky v jej nie príliš priezračných vodách im totiž dokážu vyčarovať úsmev hodný lovca. Chytiť sa tam dá vraj kapor, americký karas, sumček, ostriež, plotica, pleskáč, šťuka, boleň, zubáč, alebo tolstolobik – jednoducho je tam rýb až k neuvereniu. Chodník, ktorým vás povedie celkom šesť informačných tabúľ sa na jar rozsvieti rozkvitnutými žltými kosatcami, vodná hladina zas leknami. Lužné lesy sú zas plné blyskáčov, pľúcnikov, hluchaviek, trebuliek a netýkaviek. V kontraste so silnými chránenými dubmi sú tieto maličké kvetiny ako Dávid s Goliášom.

Keď už sme pri rozbore flóry a fauny – asi najčastejšie sa pri sútoku stretnete so psami, hneď potom by na rad prišli kačice, ktoré za sebou začiatkom prázdnin vedú skupinky mláďat. Žiadnu labuť sme síce nestretli , ale bolo by divné, keby tu žiadna nebola. V okolí lužných lesov ornitológovia zahliadli rybárika alebo dokonca orla skalného.

Text/foto/video: Klára Svobodová