ČR, Poděbrady: sláva železitých kúpeľov - VIDEO

Aj tento rok na jar, v deň, kedy sa oficiálne zahajuje kúpeľná sezóna, žije kúpeľná kolonáda tak trochu postarom. V duchu tradície sa tu do ďalšieho roku opäť vstupuje spoločne s dychovou hudbou, ktorá hrá prevažne pre staršiu kúpeľnú klientelu. Pri príležitosti novej kúpeľnej sezóny bol tento rok slávnostne otvorený prameň Eliška, ktorý je v poradí už šiestym žriedlom v meste a stojí na kolonáde v priestore pred kongresovým centrom.

Mix kúpeľných hostí a miestnych ľudí

Kúpeľní hostia, ktorí majú program dňa rozložený na hodiny, tak aby stihli všetky liečebné procedúry, sa najčastejšie pohybujú na trase medzi budovou centrálnych kúpeľov a kúpeľným domom, kde sú ubytovaní, s akousi prirodzenou zastávkou na kúpeľnej kolonáde. S ich poslednou procedúrou rastie tiež chuť prebádať, čo všetko tieto kúpele vlastne ponúkajú. V podvečer sa preto kolonáda plní kúpeľnými hosťami i miestnymi ľuďmi, ktorí sú chtiac nechtiac súčasťou kúpeľného života, pretože kúpele nie sú zastrčené stranou, ale sú súčasťou mesta. Aj oni sa korzujú kolonádou, ktorá spája námestie so zvyškom mesta, sem tam, a radi vysedávajú v kúpeľných kaviarňach a užívajú si všetky výhody, ktoré im kúpele prinášajú.  

Kúzlo hrdzavej vody

V prvom rade je to pramenitá voda Poděbradky, ktorá na hrdzavo farbí všetko, s čím príde do styku. Obsahuje veľa železa, a tak inak priehľadné plastové fľaše, do ktorých si miestni zvyčajne čapujú zázračnú vodu, majú farbu hrdze. Miestni ľudia vodu bohatú na oxid uhličitý jednoducho milujú a stoja na ňu v radoch. Pre „cudzincov“ zas až takým lákadlom nie je. Väčšinou im vadí ťažká chuť, ale tiež aróma, pripomínajúca pokazené vajce. Hlavnými spotrebiteľmi Poděbradky sú teda miestni, ktorí ale rešpektujú kúpeľných hostí a medzi čapovaním niekoľkých vlastných oranžovo sfarbených fliaš, im väčšinou dajú prednosť, aby aj oni mohli ochutnať, a tak mali bližšie k železnému zdraviu z Poděbrad.

Priamo v kúpeľoch, na kolonáde, stojí altán, určený kúpeľným hosťom. Za vodu sa ani tu neplatí, iba za pohárik. Žriedlo stojí pred aj za staničnou budovou, na Riegrovom námestí, na námestí Jiřího z Poděbrad, priamo pod zámkom. A ako sme spomenuli, tento rok sa ľudia po prvýkrát môžu napiť aj z prameňa Eliška.

Prvé žriedlo bolo vyhĺbené na zámku

Úplne prvé žriedlo, dnes už nefunkčné, nájdeme na zámockom nádvorí. V roku 1905 ho objavil pruský prútikár Karel Bulow. Vtedy sa muselo hĺbiť skoro sto metrov pod zem. Prianie vtedajšieho majiteľa poděbradského zámku kniežaťa Hohenlohe, bolo ale splnené a Poděbradom sa v tej dobe otvorila sľubná budúcnosť. Novinky o železitom prameni v Poděbradoch sa rýchlo šírili.

Viera v uzdravenie primäla mnohých chorých, aby prišli do mesta a tú zázračnú vodu ochutnali. Zámocký prameň a nečakane veľmi úspešná prvá kúpeľná sezóna len naštartovali rýchly rozvoj kúpeľníctva v Poděbradoch. Roku 1908 nechal knieža Hohenlohe kúpele „na Knížecí“ vysvätiť. Do mesta sa od tých čias schádzali významní hostia – T. G. Masaryk, Franc Kafka, Eduard Beneš, Miloš Forman a mnoho ďalších. Vlasta Burian preslávil kúpele Poděbrady v snímke Hrdinný kapitán Korkorán. O „železitých kúpeľoch“ sa vedelo už v 17. storočí, prvorepublikové obdobie ale bolo pre Poděbrady najvýznamnejšie. O slávu mestských kúpeľov v rámci Európy sa zaslúžil predovšetkým pražský kardiológ Václav Libenský.

Text/foto/video: Klára Svobodová