ČR, Panenské Břežany: abatiša, dielo Santiniho aj sídlo Heydricha – VIDEO

Roku 1233 to boli predovšetkým ženy, ktoré v Břežanoch hrali prím. Táto obec bola v tej dobe zmieňovaná ako dedina ženského benediktínskeho kláštora sv. Jiří na Pražskom hrade, teda rezidencia svätojiřských abatíš. Všetko začalo roku 1226, kedy túto dedinku kláštoru daroval kráľ Přemysl Otakar I. Za Karla IV. boli všetky jej obyvateľky titulované ako kňažné a ako také mali aj výsadné právo korunovať českú kráľovnú.

Počas husitských vojen sa kláštora a obce zmocnili mešťania Starého Mesta pražského a v tej dobe sa začal aj boj benediktínok za navrátenie majetku. V roku 1441 sa písomné pramene zmieňujú o tvrdzi, ktorá podľa historikov mohla stáť na mieste dnešného horného zámku. Až do doby vlády Josefa II., ktorý kláštor zrušil, svätojiřské abatiše preukázateľne pôsobili v Břežanoch znovu začiatkom 18. storočia. Vtedy jedna z nich - Františka Helena Pieroni de Galliano začala s prestavbou svojej rezidencie a tiež s obnovou požiarom poničenej dediny.

Stopa Santiniho

Povolala významného staviteľa Jana Blažeja Santiniho-Aichla, ktorý neďaleko jej sídla vystaval kaplnku sv. Anny, vysvätenú roku 1707, okrem iného v to bolo v tom istom roku, kedy sa ženil Santini. Tento geniálny pražský Talian bol zatiaľ na počiatku svojej staviteľskej kariéry a neskoršej slávy a kaplnka sv. Anny patrí k jeho menej nápadným dielam. No napriek tomu už aj ona je výnimočná svojou originalitou, Santiniho umením pracovať s lomom svetla a netradičnými tvarmi.

…a stopa Heydrichova

Okrem Santiniho kaplnky a už zmieneného horného zámku, stojí v Panenských Břežanoch ešte dolný zámok, ktorý v empírovom štýle vystaval Matyáš Bedřich Riese-Stallburg v 19. storočí. Architektonicky príliš zaujímavý ne je, a tak nás nemusí mrzieť, že ho súčasný majiteľ obohnal plotom, cez ktorý nie je nič vidieť. Príbeh, ktorý sa k nemu viaže, ale viac než zaujímavý je. Pokiaľ v našich článkoch zmieňujeme osobnosti, ktoré kedy kde pobývali, tak väčšinou ide o nie príliš známe mená, a príbehy spojené s nimi sú mnohokrát až nudné. Pokiaľ ale vyslovíme meno K. H. Frank alebo Reinhard Heydrich, tak nás zamrazí.

S menom ríšskeho protektora sú neodmysliteľne spojené práve Panenské Břežany. Počas vojny tam pobýval najskôr K. H. Frank, jeden z významných nacistických pohlavárov, po ňom dvaja ríšski protektori Konstantin von Neurath a od roku 1941 jeho nástupca Reinhard Heydrich so svojou manželkou a deťmi. V Panenských Břežanoch dodnes žije žena, ktorá v jeho dome posluhovala – celé štyri roky.

Jedna z verzií plánovaného atentátu na Heydricha mala prebehnúť len kúsok za Břežanami – v hustom stromoradí. Nakoniec sa, ako je známe, všetko udialo v zákrute pri pražskej Bulovke. Miesto odkiaľ ale Reinhard Heydrich, osudný deň 27. mája s oneskorením vychádzal, je nezpochybniteľné – dolný zámok Panenské Břežany. Tam sa začala písať jedna časť príbehu s názvom „Konečné riešenie“. Ta druhá niť sa začala odmotávať v Nehvizdoch, v mieste kam dopadli výsadkári Gabčík s Kubišom. Obe sa stretli v Prahe v Kobylisiach o 10.35. Správu o atentáte dostávajú aj Panenské Břežany, krátko pred poludním. Heydrichova tehotná žena Lina je správy zatiaľ ušetrená, o tom, čo sa v Prahe udialo, sa dozvie až o druhej hodine odpoludnia. O pol štvrtej K. H. Frank vydáva rozkaz o výnimočnom stave. Heydrich následkom zranenia podlieha a 4. júna 1942 umiera.

Reinhard Heydrich - jeden zo spoluautorov holokaustu bol zastupujúcim ríšskym protektorom osem mesiacov a osem dní.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková