ČR, Obříství: obec, ktorá okúzli - VIDEO

Domčeky, niektoré ešte s pôvodnými barokovými štítmi, drevenými vrátami a bránami, stoja poslušne v rade vedľa seba a lemujú tak dve otvorené a zelené priestranstvá. Na tom hlavnom stojí tak trochu „de mode“ obchodné stredisko a štýlom stavby nehodiaca sa nová budova obecného úradu. Obchodné stredisko je typickou na oranžovo omietnutou komunistickou kockou. Pred ňou a ešte v parku okolo pamätníku Svatopluka Čecha to žije asi najviac. Deťom práve skončila škola, a tak sa zhromaždili v parku, aby sa ešte pobavili, než sa rozpŕchnu domov. Na vyvýšenom priestore a s otvoreným fľaškovým pivom má zas míting zopár miestnych chlapíkov.

Česi x Čech a Smetana

Miestnych sme sa pýtali na spojitosť Svatopluka Čecha s obcou, keďže priamo uprostred námestia stojí jeho busta. Pani, ktorá si len odskočila do obchodu, tvrdí: „Čech? Áno, má tu sochu. Ale nikdy tu nežil. Bol len, ako sa vraví, čestným občanom.“ Je milá a ochotná, ale o históriu miesta, kde býva, sa evidentne príliš nezaujíma.

Svatopluk Čech (1846 – 1908) významný básnik, prozaik, ale tiež novinár prežil v Obříství svoju predposlednú etapu života, celých osem rokov. Obříství miloval, pretože tam našiel pokoj, ktorý hľadal, navyše v kombinácii s pohľadom na Říp, horu, ktorá Čecha tak veľmi uchvacovala a inšpirovala. Tešil sa veľkej úcte svojich susedov, a do života malebnej stredočeskej dedinky dokonale zapadol.

Až na posledné roky sa kvôli zhoršujúcemu zdravotnému stavu vrátil do svojho pražského bytu v Troji. V Prahe aj umrel a pochovaný je na vyšehradskom cintoríne. V Obříství ale Čech zanechal nezmazateľnú stopu. Pamätník s jeho bronzovou bustou stojí na námestí od roku 1921. V Obříství však pobýval aj Bedřich Smetana (1824-1844), ktorý si tam dokonca našiel aj svoju druhú ženu, s ktorou sa v miestnom kostole roku 1860 oženil. Obaja velikáni majú v Obříství svoju ulicu a tiež svoj pamätník, ktorý rozhodne stojí za návštevu.  

Asi sa zhodneme v tom, že každé miesto okolo rieky má svoje kúzlo. A obec Obříství, ležiaca na Labe, lemovaná jej slepými ramenami, to len potvrdzuje. Prechádzka pozdĺž Labe, okolo bývalej hate ponúka krásny pohľad na miestny zámok, najvýraznejšiu dominantu obce. Na tom istom mieste stávala v roku 1290 pôvodná tvrdza, ktorá postupne dostala podobu dvojposchodovej budovy. Zámok dnes vlastní súkromný majiteľ a na pozemok sa nesmie vstupovať, alebo by sa aspoň nemalo. Pes, ktorý stráži za bránou, šteká, ale nehryzie, súdiac podľa toho, ako pri strážení vrtí chvostom. Bránka vedúca ku kostolu sv. Jána Krstiteľa, ktorý je súčasťou zámockej záhrady, je otvorená.

Úchvatná je predovšetkým renesančná drevená zvonica stojaca pred kostolíkom v mieste bývalého cintorína, kde visia tri zvony – dva veľké a jeden umieračik. Pamätníčky padlých v prvej svetovej vojne, rozosiate v tráve pod zvonicou, pôsobia impozantne. Aj keď nápad opraviť nápisy na nich štetcom namočeným v čiernej farbe nebol príliš dobrý.

Kostol sv. Jána Krstiteľa bol pôvodne vystavaný v románskom slohu, neskôr na sebe vzal kabát s názvom gotika. Prestavbu tamojšieho kostola má na svedomí slávny rod Lobkowiczovcov. Prvé zmienky o ňom sú už z roku 1384. Za videnie stojí aj atypický morový stĺp na námestí alebo socha Jana Nepomuckého či socha sv. Markéty. Príjemnou prechádzkou pozdĺž rieky sa dostanete až k starej hati, ukážke jedinečnej technickej pamiatky.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková