ČR, Lošany: po vojnových stopách - VIDEO

Malá nenápadná obec Lošany, ležiaca asi sedem kilometrov od Kolína, si dokáže získať sympatie prechádzajúcich celkom ľahko. Prečo? Disponuje totiž mnohými zaujímavými zastaveniami spojenými s kľúčovými momentami českej histórie. A ako je známe, história sa opakuje a ten kto ju nepozná, len ťažko sa zorientuje v budúcnosti. Preto by Lošany, obec s hŕstkou obyvateľov, mali patriť k zastávkam, kde človek čerpá vedomosti – trebárs aj o už zmienenej slávnej bitke pri Kolína, o rodákovi generálovi Josefovi Mašínovi alebo o miestnej tvrdzi.

Bojovalo sa na mnohých miestach okolo Kolína

Čítať o dávnych bitkách, alebo sa snáď hrať na vojakov? Nie je nič jednoduchšieho, než sa na miesto, kde prebehla bitka pri Kolíne vypraviť osobne a nasať tak atmosféru bitevnej vravy, kedy sa mieša horúca vojenská krv s úrodnou pôdou rovinatého Polabí.

Tam, kde kedysi padali hlavy, a stál poľný lazaret, sa dnes okolo kostola svätého Jiří v tienistých listnáčoch schovávajú hroby padlých. Na mieste, kde teraz hneď vedľa cintorína stojí dom, býval lazaret.

Samotná bitka sa ale pochopiteľne odohrala na omnoho väčšom území, než je miesto v Lošanoch, ktoré boje pripomína dodnes. Pomník bitky pri Kolíne nájdete aj neďaleko obce Křečhoř, kde kedysi prebiehali najprudšie boje, alebo na vrchu Bedřichov. Pamätníčky ale nájdete prakticky v celom okolí Kolína.

Bitka pri Kolíne – najvýznamnejšia v sedemročnej vojne

Medzi rokmi 1756 a 1763 zúrila sedemročná vojna, alebo ak chcete tretia sliezska vojna. Vtedy sa tu stretlo neuveriteľných 54 tisíc mužov na cisársko-kráľovskej strane proti 36 tisíc pruských vojakov. Asi nebude zložité spočítať, čie vojská mali prevahu. Či početnejšie rakúske vojsko vedené poľným maršálom Leopoldom Daunom, ktorého povolala Mária Terézia, alebo „Prušáci“ kráľa Fridricha II.

No, a o čo vlastne išlo v tejto bitke? Predovšetkým teda o život, pretože mŕtvych alebo zranených bolo dohromady viac než 60 percent. Z dlhodobého hľadiska išlo ale o najvýznamnejšiu bitku sedemročnej vojny, pretože jej výhra vrátila monarchii stratené sebavedomie a česť a oživila tiež nádej v ďalších bojoch o nadvládu nad Sliezskom. Fridrich navyše vzdal obliehanie Prahy. Deň víťaznej bitky, 18. júna1757, bol označený ako „deň zrodenia monarchie“.

Ako v čase bitky vyzerali Lošany? Boli jedným z najsmutnejších miest, pretože práve tu bol zriadený lazaret a tiež zmieňované hromadné hroby, kde miestni pochovali viac než 1200 vojakov. Lošania sa podieľali aj na starostlivosti o ranených a zvážaní padlých z okolitých bojísk.

Mašín býval vedľa lošanskej tvrdze

Okrem úplne zásadných udalostí spojených s bitkou pri Kolíne, sú Lošany zaujímavé tiež tvrdzou, ktorá tu stojí. Nebyť ale 17 metrov vysokej kamennej veže, človek by pamiatku z druhej polovice 14. storočia ľahko prehliadol. Vtedajšie sídlo vladykov z Lošan bolo postavené z domáceho lámaného kameňa, a na obývanie slúžilo druhé, tretie a štvrté poschodie. Dnes patrí tvrdza súkromnému majiteľovi.

Len pár krokov od tvrdze je ďalšia zo zaujímavých zastávok, a to rodný dom prvorepublikového podplukovníka Josefa Mašína, neúnavného vojenského rebela, ktorý mal kvôli svojmu temperamentu problémy všade tam, kam vkročil. Osudným sa mu stalo napojenie na odbojovú skupinu Traja králi, ktorá počas druhej svetovej vojny vysielala tajne depeše do Londýna. Pri jednej akcii ho zatklo gestapo a roky mučilo a vypočúvalo. Mašín bol jedným z mála, ktorý sa bránil rukami aj po svojom zatknutí. Svojich spojencov nikdy neprezradil. Zomrel po atentáte na Heydricha v roku 1942 zastrelením na pražskej Kobyliskej strelnici. Za hrdinstvo bol Mašín in memoriam povýšený do hodnosti generálmajora v roku 1995.

Text/foto/video: Klára Svobodová