ČR: Lány - letné sídlo prezidentov - VIDEO

Sériu dní ponorených do smogu vystriedal jeden, kedy tu a tam dokonca vyšlo aj slniečko, aby vyhnalo von na vzduch všetkých, ktorí už sa pomaly zmierili s nastupujúcou zimou. Lány, známe hlavne vďaka vidieckemu prezidentskému sídlu, boli ľudí plné.

Ľudia sa do miest, ktoré tak veľmi milovali a kde tiež roku 1937 zomrel prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, radi vracajú, alebo jeho kúzlo prvýkrát objavujú. Lány skutočne pôsobia uhladene - upravené ulice s tvorbou dávno zabudnutých, ale i moderných umelcov, na pouličnom osvetlení už sa hojdá vianočná výzdoba a všade je čisto a hneď za hranicou obce lánska obora.

Mimo sezóny - ZAVRETÉ

Lánsku oboru, ktorá je najstaršia nielen na starom kontinentu, ale aj na celom svete, spravuje Kancelář prezidenta republiky, rovnako ako lánsky zámok a priľahlý zámocký park. Lenže čo je to Čechom platné, keď do ani z jedného zo zmienených areálov nesmú. Obora je prístupná len čiastočne a zámok a záhrada mimo letnú sezónu nie sú prístupné vôbec.

„Takto to tu nefungovalo ani za Husáka, prv sa do zámockého areálu smelo,“ rozčuľuje sa pán, ktorý so svojou manželkou prišiel do Lán, hlavne kvôli romantickému zámku a zámockej záhrade. Lenže je november a teda mimo sezóny a za zavretou bránou sa nekompromisne prechádza vojak so samopalom cez rameno. Jeho vystupovanie a vlastne aj samotná prítomnosť pripomína striktne predrevolučné časy.   

Smutný manželský pár sa tak asi musel uspokojiť s vskutku originálne vyzdobeným rodinným domom, stojacim len pár krokov od krčmy na námestí. Na múr niekto namaľoval jeleňa a vlastne celé prostredie statného paroháča, vrátane sovy a iných lesných živočíchov. Rozprávkovú záhradku, kde sa namiesto dielne kutí v perníkovej chalúpke, pred ktorou stojí socha kanca a jeleňa.

Lánskou oborou, ktorá patrí už do chránenej krajinnej oblasti Křivoklátsko, kedysi viedla lánska „koněspřežka“. Po železnici vedúcej z Českých Budějovíc do Linze, to bola druhá najstaršia verejná železnica v českej histórii. Lánska koněspřežka viedla z hlavného mesta cez Kladno, Stochov, práve do Lán. Súčasťou lánskej obory je tiež prírodná rezervácia Svätá Alžbeta a vodná nádrž Klíčava.

Nezmazateľný odkaz ikony českej demokracie T. G. Masaryka

Lány zostávajú silne historicky prepojené s osobnosťou prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Roku 1921 sa Lány stali letným prezidentským sídlom a Masaryk si ich zamiloval natoľko, že po svojej abdikácii sa tam presťahoval aj s celou svojou rodinou.

Pred múzeom, ktoré dnes nesie jeho meno, stojí tiež jazdecká socha otca národa, ako sa Masarykovi hovorí. S odkazom Masaryka to ale bolo roky zlé, do roku 1989 bolo dokonca trestné uctievať jeho pamiatku. Až roku 2003 sa podarilo Múzeu T. G. M. v neďalekom Rakovníku, zohnať peniaze, zrealizovať svoje plány a úspešne otvoriť svoju pobočku – Múzeum T. G. Masaryka v Lánoch. Po revolúcii bola prostredníctvom dobových fotografií a iných dokumentov prvému prezidentovi venovaná výstava, ktorá ale nemala svoje stále miesto.

Trvalo desiatky rokov, než Česi formou múzea v Lánoch vzdali hold filozofovi a štátnikovi neobyčajného formátu akým bol Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý je v Lánoch pochovaný. Smutný fakt.

Baroko v křivoklátskych lesoch

Vysoký múr a vojaci so zbraňou v ruke dnes chránia letné sídlo prezidentov. Po Masarykovej smrti zostali Lány viac-menej opustené. Len v období druhej svetovej vojny tam pobýval prezident Emil Hácha. Do Lán začal po Masarykovi pravidelne jazdiť až bývalý prezident Václav Havel. V stopách oboch demokratických prezidentov Masaryka a Havla kráča tiež súčasná hlava štátu Václav Klaus, aspoň teda, čo sa návštev Lán týka.

Roku 1342 stávala v Lánoch drevená tvrdza, ktorú v 16. storočí kúpil cisár Rudolf II. a zvelebil ju na lovecký zámoček. O pár desiatok rokov neskôr bol z renesančného štýlu upravený do baroka. Potom prišli Valdštejnovci a pristavali prvé poschodie. Knieža Karel Egon II. z Fürstenberku neskôr vyhnal zámok o niečo vyššie a presunul hlavný vchod na severnú stranu. Svoj rukopis do podoby zámku v Lánoch vtisol v rokoch 1921 – 1924 tiež známy architekt Josif Plečnik.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: Zuzana Megerssová