ČR: Kutná Hora - mesto striebra - VIDEO

Kutná Hora dokáže prekvapiť na každom kroku. Stačí sa len pozorne dívať okolo seba. Rýchlo sa ísť nedá. Z uličiek starobylého mesta dýcha chvíľku niečo ako talianska atmosféra. Okolie gotického chrámu svätej Barbory, možno vďaka architektúre syna Petra Parléřa Jana, zase trochu pripomína Prahu.

Širokú prístupovú cestu k chrámu sv. Barbory z jednej strany pevne zviera Jezuitská škola a z druhej ju lemujú sochy, podobne rozvrhnuté ako na pražskom Karlovom moste. Nič vás nenúti ponáhľať sa. Zdržujete sa dlhými pohľadmi na kutnohorskú krajinu, alebo sa očami snažíte vypátrať niečo z bežného života miestnych ľudí.

Chrám sv. Barbora vs. Sedlecký kláštor

Päťlodný gotický kostol sv. Barbora sa so svojimi honosnými vežami podobá pražskej katedrále sv. Víta. Kutnohorská pýcha sa začala stavať roku 1388 a mala byť „konkurenciou“ neďalekého Sedleckého kláštora. Mešťania so svojou monumentálnou stavbou chceli presunúť centrum duchovnej samosprávy do Kutnej Hory. Pôvodné staviteľské plány vraj preto počítali až s dvojnásobnými rozmermi súčasnej sv. Barbory. Stavba chrámu bola dokončená roku 1905.

Kutná Hora bola v stredoveku dôležitým náleziskom striebra a strieborných rúd. Vtedy dokázala cenným kovom pokryť až tretinu európskej produkcie. Strieborné denáre sa razili v blízkom Malíne už od 10. storočia. Nálezy striebra sa potom odrážali aj v rýchlosti stavby katedrály. Keď sa darilo, stavalo sa. Keď nie, proste sa pár rokov vyčkávalo.

Sedlecká Kostnica – miesto k zamysleniu

Cintorín a kaplnka patria od pradávna ku každému mestu. Ku Kutnej Hore, okrem civilného cintorína a cintorína pre domácich miláčikov, neodmysliteľne patrí sedlecká Kostnica. Kedysi bežné pohrebisko premenil v 13. storočí opát Heidenreich na miesto naplnené zázrakom, keď tam rozhodil hrsť posvätnej pôdy dovezenej z Jeruzalemu.

Kresťania potom uverili tomu, že ak sa nechajú v Sedlci pochovať, priblížia sa vzkrieseniu. A tak sa nenápadný cintorín plnil a plnil. Svoje potom s počtom pochovaných spravilo 30 tisíc obetí moru a tiež tí, čo zahynuli v husitských vojnách. Prvé zmienky o „sklade“ kostí a lebiek - Kostnici sa objavujú v 17. storočí.

Dnes na nenápadnej sedleckej ulici parkujú poschodové autobusy. Staršia žena hrabe na záhrade trávu. Jej schátraný domček stojí hneď vedľa kaviarne. Na kvantá turistov je zvyknutá. Ruské výpravy, zdá sa, majú tú výsadu, že nemusia stáť v rade. Pri pokladni pribrzdí iba ich delegát. Okolo rady čakajúcich Čechov sa pretiahnu dovnútra. Je ich niekoľko desiatok. Oplatí sa počkať.

Luster z ľudských kostí, lebiek a lopatiek. Podivný chlad a svetlo sviečok len podtrhuje mystickú atmosféru sedleckej Kostnice. Len málokto rozpráva. Len málokto sa sám seba nepýta, čo stálo za vznikom niečoho tak podivného, tak trochu zvráteného. Človek, ktorý do Kostnice vkročí by sa mal vraj zamyslieť nad svojim životom, medzi zostatkami asi 40 tisíc ľudí by si mal uvedomiť aký krátky život je a ako s ním naloží.

Stačí vyjsť von, urobiť pár krokov, minúť niekoľko krčiem, predavača so zmrzlinou a verejné WC a pred očami sa objaví Sedlecký kláštor s chrámom Nanebovzatím Panny Márie -  najvýznamnejší český cirkevný ústav začiatku 14. storočia. Prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Hlavne zvnútra pôsobí tak trochu novo. Určite ale stojí za zastávku.

Historické jadro Kutnej Hory, kostol sv. Barbory a kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sedlci sú od roku 1995 na zozname pamiatok svetového dedičstva UNECSO.

Vstupné sa platí zvlášť alebo si môžete kúpiť vstupenku, s ktorou sa dostanete do Kostnice, Sedleckého kláštora aj do chrámu sv. Barbory. Vo všetkých vnútorných priestoroch sa dá fotiť aj natáčať.

Text: Klára Svobodová

Foto/video: Klára Svobodová