ČR: Hrad Točník - komfort a bezpečie Václava IV. - VIDEO
Ak ste pod Žebrákom hľadali miesto na zaparkovanie, na Točníku podobná situácia nehrozí. To, čo kedysi nechal vystavať Václav IV., dnes na sto percent slúži turistom. Ako bonus aj priestorné parkovisko, s ktorým panovník v rokoch 1395 – 1400 z pochopiteľných dôvodov nepočítal.
Podobne ako s parkovaním, je to aj s hradom samotným. Zatiaľ čo sa Žebrák tiesni na nepohodlnom kúsku skaly, Točník má vo svojich útrobách ale aj okolo seba priestoru dostatok. Výstup k nemu sa môže niekomu zdať zdĺhavý, ale krajina okolo, všetkých baví svojim jemným zvrásnením, vôňou aj farbami prichádzajúcej jari. Navyše kopec nie je zďaleka tak strmý, ako tiahly, a tak niet dôvod si na čokoľvek sťažovať. Na Točník vyšliape aj babička s dedom, to je bez debaty.
Národný pamiatkový ústav a biznis
Hradná pokladňa už otvorila, aj keď do začiatku sezóny zostávajú dva týždne. Teplomer, v ten deň ukazoval cez dvadsať stupňov a je s milým prekvapením, že inštitúcia, ktorá je štátna, zareagovala tak pružne. Národný pamiatkový ústav má podľa všetkého hlbšie do kapsy. Za 70 korún vstupného dostanete mapu a niečo málo textu. O zvyšok sa musíte postarať sami.
Objavovanie priestorov, priechodov, skúmanie repliky historického žeriavu alebo prepletanie sa medzi rozpadnutými stenami, ktoré vo svojej kráse potlačili obranné prvky, ktorými sa hrady väčšinou vyznačovali, môže byť naozajstnou zábavou. Točník zostáva jedným z príkladov, kedy sa oboje – obranný účel aj estetika, dokonale snúbilo v jeden celok.
Striedanie stráží a krach
Ako na všetkých iných hradoch, aj na Točníku sa vystriedalo mnoho pánov. Jeho skaza by sa potom dala pripísať na vrub hajtmana Jana Kolenca z Kolna. Ten roku 1620 podcenil útok cisárskeho vojska, ktoré na Točníku zničilo čo sa dalo. O dve desaťročia neskôr tam našlo útočisko miestne obyvateľstvo. To sa postaralo o zvyšok, a hrad rozobralo, lepšie povedané rozkradlo. No aj tak vraj bol Točník obývateľný ešte v roku 1681, neskôr ho spravoval Jan Vilém Nikodym Presl, potom hrad slúžil ako zástava.
Ďalších štyridsať rokov mal strechu, potom to šlo s Točníkom definitívne z kopca. Posledným majiteľom so šľachtickým monogramom bol Josef Colloreda-Mansfeld, ktorý sa snáď musel zblázniť, keď roku 1923 predal Točník za dve tisíc, a Žebrák za osem tisíc československých korún .
No a dnes? Je jedno čo bolo, pretože minulosť nikto nezmení. Točník aj Žebrák žije, aj napriek tomu, že z oboch hradov zostali len ruiny, ktoré v prípade Točníka predsa len držia viac pohromade.
Text/foto/video: Klára Svobodová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |