ČR, Budeč: žijúce korene Českého národa - VIDEO

V hmle, do ktorej sa ten deň potopilo Kladensko, sa z cesty hore ku kostolu svätého Petra a Pavla, značenej červenou turistickou značkou, stala „bojovka“. Zo stromov, pod tiažou vyzrážanej vody, do vlasov padali pavučiny ich premrznutých obyvateľov, slniečko sa zatiaľ márne snažilo preraziť si cestu "hustým mliekom". Nikde ani živej duše. Len zvuky v okolí signalizovali nejaký život. V diaľke sa zatiaľ nerysuje nič, všetko sa odkrýva len do vzdialenosti niekoľkých metrov. Ostatné zatiaľ zostáva záhadou.

Archeológia vs. legendy

Rovnako tak aj miesto, ku ktorému kráčame hustou hmlou, je aj napriek početným archeologickým prieskumom akousi záhadou. Už v 10. storočí tam totiž dokázateľne žili naši predkovia. Akým spôsobom, o tom sa môžeme dnes len dohadovať. Na základe nálezov si môžeme dať do súvislostí rôzne veci a vytvoriť príbeh, ktorý by sa k tomuto miestu mohol viazať a ďalej ho potom rozprávať deťom, aby ho potom ony mohli zas vyrozprávať svojim potomkom a obohatiť tak niečo, čomu sa hovorí legenda.

Podľa legendy sa na Budči učilo budúce knieža Václav, podľa legendy je Budeč spájaný s bájnymi postavami Kroka a jeho dcér. Na základe faktov sa ale s určitosťou dá povedať, že kostol, ktorý na Budči stojí, pochádza z 11. storočia. Na základe faktov môžeme tiež tvrdiť, že dokonca už v 10. storočí patril Budeč k významným sídlam rodu Přemyslovcov, kde knieža s rozprávkovým menom - Spytihnev I. založil okolo roku 900 rotundu svätého Petra.

A ako je to na Budči dnes?

Zvuk železnej kanvice, ktorá sa nešetrne dotkla mramoru, je známy. Cintorín. Rýchlosťou našej chôdze sa v hmle a medzi stromami neurčite rysuje špička veže kostola a pomaly tiež kónický tvar rotundy. Vrzla masívna železná bránka a dve ženy si hneď ráno splnili prvú úlohu – zašli na cintorín. Teraz sa ale ponáhľajú do práce, a tak je toto mystické miesto zaliate do bielej hmly len naše.

Stojím na kopci, z ktorého nie je vidieť nič z toho, čo je pod ním, ale aj tak sa ma zmocňuje fantastický pocit. Stojím totiž na mieste pevne spojenom s históriou „češství“ (Českého národa)a viac než telefonovať mobilom či písať emaily, by som chcela nakuknúť do o jedenásť alebo desať storočí mladších časov. Premýšľam, či aj naši predkovia riešili podobné nezmysly ako my dnes, malichernosti, ktoré sa menia na nafúknuté bubliny a potom sa vznášajú nad všetkými z nás. Nie. Oni riešili to, čo Milan Kundera nazval „neznesiteľnou ľahkosťou bytia“. Aj keď jeho dielo pojednáva o niečom inom a inom období, názov sedí práve na vyššie popísané pocity.  

S kamerou a obdivom obchádzam najstaršiu dochovanú funkčnú stavbu v Čechách dookola. O obranných valoch v jej okolí som čítala, a tak sa ich snažím rozpoznať v teréne. Kruhová stavba, ktorá má v priemere 8 metrov je z veľkej časti pôvodná, tzn. založená okolo roku 900. Vysoká veža k nej bola pristavaná v polovici 12. storočia.  

Interiér rotundy si ale môžu ľudia prehliadnuť len v letnej sezóne, kedy kladenské múzeum cez víkendy zaisťuje sprievodcu. Na púť sa dá na Budeč vyraziť v sviatok Petra a Pavla, patrónov kostola, a na svätého Václava.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková