Benátky nad Jizerou: inšpirujúce? - VIDEO

Benátky nad Jizerou zostávajú aj napriek svojmu honosnému názvu typickým menším mestom. Nie sú ďaleko od Prahy, ale ani od hôr. Krajina, v ktorej Benátky ležia, sa príjemne vlní, podobne ako rieka Jizera pretekajúca mestom. Na najvyššom mestskom kopci stojí zámok. Je ho vidieť snáď zo všetkých kútov mesta, či už z podzámku a od rieky alebo dokonca aj z blízkej diaľnice. Keď sa však dostanete na kopec, do historického jadra mesta, stáva sa neviditeľným. Proste sa schoval. Len šípka s nápisom zámok a zámocká veža, ktorá predsa len vyčnieva nad všetky strechy ostatných domov, napovedá, kde sa asi ukrýva.

Benátsky zámok má opravenú fasádu a dá sa povedať, že skutočne dôstojne reprezentuje celé mesto. Celkový uhladený vzhľad zámku aj jeho okolia však trochu kazí dom stojací pri jeho pravom boku. Povaľujú sa pred ním matrace a rôzne neidentifikovateľné haraburdy, zo strechy kuká čosi ako slama. Život „holt“ nie je rozprávka a len zriedkakedy je všetko tak, ako si človek predstavuje. A dôkazom by mohol byť práve tento kontrast neudržiavaného domu, kde namiesto reďkoviek rastú pneumatiky, a snehobielo nahodeného zámku.

Trocha histórie…a niečo málo z dneška

Benátsky zámok vznikol v dobe, keď neďaleký Dražický hrad prestal vyhovovať ich panským požiadavkám. Písal sa rok 1525 a vtedy patril Fridrichovi z Donína. Omietku za oných časov rozveselila rustika a sgrafity – zdobenie, ktoré je na múroch najstaršej časti zámku badateľné dodnes. Potom zámok zmenil majiteľa, ktorým sa stal Jan z Werthu. Ten nechal pristavať barokové krídlo. Okolo zámku vyrástli tiež hospodárske budovy a zámocký život sa rozbehol na plné obrátky. Lenže potom prišiel požiar, ktorý poničil nové zámocké krídlo. Pôvodnú podobu má na svedomí gróf zo Schützenu, ktorý opravil vyhorenú časť a pristaval ďalšie krídlo, ktoré navyše prepojil s kostolom.

No a dneska? Miestni chodia vo všedný deň na zámok hlavne preto, aby na úrade, ktorý tam má sídlo, vybavili čo treba. Keď majú voľno, "blúdia" po zámockej záhrade a dumajú nad tým, kam že sa ten svet rúti. Zvlášť potom, keď ucítia tak typickú vôňu marihuany vychádzajúcu spoza kopule, kde kedysi bádal slávny dánsky hvezdár Tycho de Brahe. Mladí Benátčania, ktorí pravdepodobne bádajú úplne nad niečím iným, chodia na zámok preto, aby v inšpiratívnom prostredí našli úkryt pred tými, ktorí by snáď mohli mať problém s tak typickou vôňou "trávy".

Jediný, kto z tohto klbka inšpirácií, únikov a bádania vyjde čistý, je ten, kto si hovorí turista. Pre neho je zámok v Benátkach nad Jizerou lákadlom číslo jedna. Nič od neho nečaká. Taký turista sa proste len nechá prekvapovať – možno expozíciou hvezdára Tycha de Brahe, možno faktom, že na zámku pôsobil ako učiteľ hudby slávny skladateľ Bedřich Smetana, zámockou záhradou, pod ktorou rastie vínna réva, alebo napríklad múzeom hračiek.

Múzeum hračiek v Benátkach si v poslednej dobe získava stále väčšiu obľubu medzi návštevníkmi. Jeho zakladateľ Josef Fiala je totiž hračička. Kvôli toľkému hraniu vraj ani nevie, koľko hračiek v múzeu má. Kúpil si motorček na opekanie klobások a s jeho pomocou rozhýbal figúrky na makete námestia. Múzeum hračiek funguje na zámockom nádvorí od roku 1999. Kvôli hračkám by ale do Benátok vyrazili snáď len deti alebo niekto taký ako Josef Fiala, celoživotne obklopený autíčkami, medvedíkmi a bábikami. Múzeum hračiek je ale bezpochyby príjemným spestrením celej návštevy mesta.

Nie len zámok sú Benátky

Nedá sa nespomenúť Husovo námestie. Nie je veľké, ale ani malé. Stojí na miernom kopci. Na jeho hornom konci ho zdobí socha Jana Nepomuckého. Okrem budovy priamo v čele bulváru, ktorá sa úplne vymyká celému jeho štýlu, ale Husovo námestie obklopujú roztomilé domčeky s arkádami a rôznofarebnými fasádami. Uprostred stojí malá kaplnka so zvoničkou, ktorá hodinu čo hodinu odmeriava náš čas - Kaplnka svätej rodiny. Aj dnes, čas od času, slúži náboženským účelom.

Baviace sa Benátky

V Benátkach nad Jizerou dnes žije asi sedem tisíc ľudí. Z prechádzky mestom je jasné jedno – títo ľudia milujú šport a radi sa bavia, a je jedno čím. Majú futbalové ihriská, na čom by nebolo nič divného, pretože v Česku kope do lopty skoro každý druhý chlap. Ale majú tiež zimný štadión a golfové ihrisko. Funguje tam horolezecký, šachový, hokejbalový, badmintonový, motokrosový, korčuliarsky klub a tiež klub sahadža jogy.

Do doby, než rýchlokorčuliarskemu svetu začala diktovať tempo Martina Sáblíková, boli Benátky nad Jizerou možno jediným centrom českých rýchlokorčuliarov. Sáblíková by ale na olympijské zlato v Benátkach pravdepodobne nenatrénovala. Aby do Česka priviezla ten najcennejší kov, musela jazdiť do Nemecka. Na zimáku v Benátkach by to, pri všetkej úcte k jej výkonom, zvládla len ťažko.     

Teraz keď je jasné, že v Benátkach sa na olympijské zlato trénovať nedá, našiel tu svoje uplatnenie Zväz žien, Zväz včelárov a rybárov a podľa fotografií priamo na námestí to žije tiež v astronomickom krúžku.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Kubáčková