“Stopovanie je filtrom na zaujímavých ľudí.” Excentrický pútnik Ladislav Zibura v Bratislave priblíži svoju cestu naprieč Európou

V pondelok 23. novembra sa návštevníci Ateliéru Babylon vydajú na 14-tisíc kilometrov dlhú cestu stopom naprieč Európou. Princ Ládík ich prevedie, v spoločnosti svojráznych vodičov, 14 krajinami – od rozhorúčeného predmestia Atén cez malebné albánske dedinky až za polárny kruh.

Po Jeruzaleme, Kaukaze a Ázii ste sa vybrali stopom po Európe, čo môže vyzerať ako najnudnejší výlet z vašich ciest. Prečo ste sa rozhodli, že prejdete práve Európu?

Ladislav Zibura: Tých dôvodov je množstvo. Jednak som chcel vyvrátiť predsudok o tom, že Európa nie je na cestovanie zaujímavá – práve naopak, podľa mňa je Európa najrozmanitejším kontinentom na svete. Na veľmi malom území tu máme 48 krajín, v ktorých sa hovorí 200 rôznymi jazykmi. Ďalší dôvod bol ten, že som tušil, že by to mohlo byť atraktívne pre čitateľov. A to z toho pohľadu, že si sami dokážu predstaviť, že do niektorej z týchto krajín vyrazia. Knihu som teda pojal tiež ako tipy na výlet.

Ktoré krajiny ste navštívili? Aký čas ste v nich pobudli?

Ladislav Zibura: Prešiel som Poľsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko, Grécko, Macedónsko, Srbsko, Rumunsko, Ukrajinu a Slovensko. Uprostred cesty – v Česku – sa mi to pretlo tak, že som došiel stopom z Atén za polárny kruh. Okrem Poľska a Rumunska som všade pobudol len pár dní – cieľom bolo urobiť cestu po Európe ako celok, nie po jednotlivých krajinách. Práve vďaka tomu rýchlemu sledu vynikne zmieňovaná rozmanitosť.

Čo sa dá o krajine zistiť pri stopovaní?

Ladislav Zibura: Skvelé je, že stopovanie je filtrom na zaujímavých ľudí. Stopárov berú predovšetkým ľudia, ktorí v mladosti sami stopovali a teraz sa chcú porozprávať. Vďaka tomu, že šoféri majú počas cesty čas naviac, sa môžete dobre porozprávať a nikoho nezdržujete. Navyše, stopárov už väčšina ľudí neberie. Vďaka tomu vás vezmú predovšetkým ľudia, ktorí sú, v tom najlepšom slova zmysle, niečím zvláštni.

Prešli ste niekoľko krajín. Ktoré miesta vás prekvapili?

Ladislav Zibura: Je ich mnoho. Napríklad praveká hvezdáreň Kokino v Macedónsku, nesmierne gýčová metropola Skopje, nekonečné fínske lesy, úchvatné Estónsko plné malých, zapadnutých dediniek, veľké a hrdinské príbehy poľských miest, len málo navštevované pamiatky UNESCO v Rumunsku alebo opustený vojenský prístav Karosta v Lotyšsku. Pozoruhodných miest je v Európe množstvo aj preto, že človek chápe miestnu kultúru. 

Ako sa v dnešnej dobe pozerajú Európania na stopárov?

Ladislav Zibura: O to väčšiu radosť má šofér, ktorý po rokoch zase narazil na stopára. Dosť sa to líši od krajiny ku krajine. Vo všeobecnosti sa dobre stopuje v krajinách bývalého sovietského bloku, kde ľudí naučil stopovať nedostatok áut. Napríklad v Pobaltí som zvyčajne čakal len pár minút. Naopak, ťažšie je to na severe, kde som nikdy veľa nestopoval. Tak som totiž čakal hodinu, i dve. Je to ale alchýmia. Záleží na dobrom mieste, šťastí a napríklad aj počasí. Prichádzajúci dážď je najväčší priateľ stopára. Keď ma už ale niekto vzal, bez výnimky bol milý.

K akým zážitkom sa vám otvorili dvere vďaka tomu, že ste sa vybrali na cesty stopom?

Ladislav Zibura: Nehnevajte sa, ale toto je veľmi široká otázka – odpovedí je celá kniha. Z bizarných vecí môžem spomenúť napríklad člena motorkárskeho gangu, ktorý si so mnou zašiel kúpiť pištoľ, potom fínskeho šoféra, ktorý mi po ceste púšťal videá samého seba, ako spieva karaoke, ďalej programátora robotov, ktorý mi hovoril o tom, že autostop zanikne s príchodom automatických áut, alebo 80-ročného pana Stanislava, ktorý mal auto bez poznávacej značky a otvoril mi kufor šrobovákom. Práve táto rozmanitosť je na autostope skvelá.

Ladislav Zibura

je mladý novinár a cestovateľ, ktorý na peších púťach (Rím, Santiago de Compostela, Jeruzalem, Nepál, Čína) nachodil cez 5000 kilometrov a ďalšie tisíce kilometrov najazdil na bicykli a stopom. O svojich cestách napísal štyri knihy, ktoré sa stali bestsellermi: 40 dní pěšky do Jeruzaléma, Pěšky mezi buddhisty a komunisty, Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii a Prázdniny v Evropě. Okrem písania kníh sa Ladislav venuje cestovateľským projekciám, ktoré sú založené predovšetkým na humore a nadsázke. Publikum si ho okrem zmyslu pre humor obľúbilo najmä preto, že sú jeho knihy krátke a plné obrázkov.

23. 11. (pondelok)

Štart: 20:00 hod.

Lístky TU

Event TU