Rumunsko, Arad: Unikátny nočný pohľad na metropolu západného Rumunska – VIDEO
Arad vždy ležal na rozhraní kráľovstva a aj vďaka tomu v ňom nájdete veľmi pestré architektonické, kultúrne aj etnické vplyvy. Od roku 1920 je síce súčasťou Rumunska, no v priebehu histórie patril aj k Uhorskému kráľovstvu, Osmanskej ríši či Rakúsko-Uhorsku.
Väčšina pamiatok pochádza z 19. a začiatku 20. storočia. Z predchádzajúcich storočí sa zachovalo len niekoľko kostolov a menej významných budov. Medzi najvýznamnejšie a najkrajšie budovy patrí tunajšia radnica. Na hlavnej ulici Bulevardul Revolutiei, na ktorej stojí, nájdete aj väčšinu ďalších významných budov. Na jednom konci je to divadlo Ioana Slavici, na druhom takmer nová katedrála Svätej Trojice.
Nevynechajte ani návštevu evanjelického Červeného kostola v neogotickom slohu či katolíckej katedrály sv. Antona z Padovy. Čaká vás tu aj niekoľko palácov z prelomu 19. a 20. storočia, stavaných väčšinou v neoklasicistickom alebo eklektickom slohu.
Arad je známy aj pre svoje kultúrne dianie. Okrem iného tu nájdete jednu z najstarších hudobných škôl v Európe, na tradíciu ktorej nadväzuje aj súčasné mesto. Taktiež sa tu koná každoročný festival klasického divadla.
Na svoje si určite prídu aj milovníci dobrého jedla a pitia. Rumunská kuchyňa vás milo prekvapí a miestne víno nadchne.
Prejdete sa aj po krásnej promenáde pozdĺž rieky Mures, ktorá preteká mestom. Nasajete tu trochu z pokojnej rumunskej atmosféry a možno tak najlepšie pochopíte, čím sú Rumuni tak podobní Francúzom a južanským národom.
V okolí mesta môžete navštíviť niekoľko významných ortodoxných kláštorov, pričom história niektorých z nich siaha až do 12. storočia. Na juh od Aradu sa navyše rozkladá oblasť rumunského Banátu, kde okrem iného nájdete aj české dediny – Rovensko, Eibentál či Svätú Helenu. Smerom na východ zas začínajú nádherné rumunské Karpaty. Dôvodov na cesty skrz Arad tak nájdete mnoho a bola by škoda, keby ste sa v meste na chvíľu nezastavili.
GPS: 46°10'45.1"N 21°19'14.9"E
Text, foto a video: Matouš Vinš
Hudba: Ketsa
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |